Prstenec Saturna je dielom ľadovej fontány

Mesiac Enceladus živí svoju planétu Saturn vodou, kropí ju gigantickými prúdmi ľadu.

Takto zachytila výtrysky gejzírov nad južným pólom mesiaca Encelada sonda Cassini.(Zdroj: NASA/JPL/SSI)

Enceladus, zmrznutý mesiac planéty Saturn, je v našej slnečnej sústave ojedinelý. Vedci americkej NASA potvrdili, že ako jediný známy satelit mení chemické zloženie svojej planéty tým, že ju doslova kropí gigantickými prúdmi ľadu a vodnej pary.

Saturn tomuto mesiacu vďačí aj za vznik jedného zo svojich prekrásnych prstencov, ktorý označujeme písmenom E.

Enceladus drží aj ďalší primát: keďže najlepšie zo všetkých telies slnečnej sústavy dokáže odraziť svetlo, stal sa jej najjasnejším mesiacom. No má to aj svoju odvrátenú stránku: teplota na jeho povrchu sa pohybuje okolo mínus 200 stupňov Celzia.

Priemer Encelada je 504 kilometrov, jeho riedku atmosféru tvorí zo 65 percent vodná para, z 20 percent molekulárny vodík a zvyšok oxid uhličitý plus molekulárny dusík. Prvé náznaky skutočnosti, že Enceladus má riedku atmosféru, pochádzali zo sondy Cassini.

Objaviteľ Herschel

Enceladus spolu s ďalším mesiacom Mimasom objavil v roku 1789 William Herschel. Bol to zrejme najznámejší a najplodnejší astronóm 18. storočia. Preto je symbolické, že vodné pary a ľad smerujúce z Encelada k Saturnu nedávno objavil tiež Herschel.

Tentoraz však ide o vesmírne observatórium v službách Európskej kozmickej agentúry (ESA), pomenované na počesť britského vedca.

Herschel, ktorý je vďaka priemeru svojho objektívu 3,5 metra najväčším kozmickým teleskopom v histórii, tak pomohol vyriešiť záhadu, nad ktorou bádali astronómovia štrnásť rokov: odkiaľ sa berie voda v horných vrstvách atmosféry Saturna.

Podľa výpočtov vedcov NASA Enceladus vychrlí každú sekundu 250 kilogramov vodnej pary. Vychádza z južnej polárnej oblasti, známej ako tigrie pruhy, pomenovanej podľa štyroch zreteľných paralelných prasklín v ľadovej „srsti“, dlhých okolo 150 kilometrov a širokých okolo dvoch kilometrov.

Vodná para vytvára nad Enceladom ohromný kruhový útvar s priemerom vyše 600-tisíc kilometrov, vysoký okolo 60-tisíc kilometrov.

Prvý raz ho zaznamenal Herschel v lete uplynulého roku práve vďaka svojmu infračervenému ďalekohľadu. Predtým sa oblak pary nedarilo pozorovať, lebo klasickým ďalekohľadom sa javil ako priezračný.

Zrejme nás neprekvapí, že objaviteľom infračerveného žiarenia je taktiež William Herschel, ktorý v roku 1800 rozkladal hranolom svetelné spektrum a meral teplotu rôznych farieb, pričom ho napadlo zmerať aj teplotu za hranicou najteplejšej, červenej farby; toto žiarenie aj pomenoval.

Metánový oceán

Objav vodnej pary nad Enceladom a najmä jej vplyvu na atmosféru Saturna má svoju prehistóriu. Prítomnosť vodnej pary v okolí Saturna naznačovali už pozorovania pochádzajúce z Voyagerov a Hubblovho kozmického ďalekohľadu.

V roku 1997 potvrdilo prítomnosť vody vo vrchných vrstvách plynného Saturna infračervené laboratórium, ktoré vyslala ESA. O dva roky neskôr potvrdila prítomnosť vody na Saturne aj NASA.

V roku 2005 zaregistrovala sonda NASA Cassini okolo Encelada mohutnú vrstvu ľadu, prachu a plynu. Ukázalo sa, že práve z tohto zdroja pochádza stavebný materiál pre Saturnov prstenec E. O dva roky neskôr vznikol matematický model ľadových gejzírov na Encelade, z ktorých tryská vodná para a prach do výšky stoviek kilometrov.

Jeho súčasťou bol predpoklad, že vnútri mesiaca je slaná riedka voda s rozpustenými organickými látkami, najmä metánom a čpavkom. Tieto vodné zdroje sa niekedy nazývajú metánový oceán. Metán sa nachádza aj na najväčšom Saturnovom mesiaci, Titáne; začiatkom tohto roka dokonca sonda Cassini zistila, že z tamojších metánových mrakov prší metánový dážď.

O rok neskôr Cassini dokázala existenciu oceánu, ukrytého pod ľadovou kôrou Encelada. V roku 2009 vedci zanalyzovali chemické zloženie vodných gejzírov.

Našli v nich významné skleníkové plyny metán a oxid uhličitý, ďalej vzácny plyn argón, čpavok a niektoré zložité organické zlúčeniny, napríklad benzén, a taktiež deutérium. Bolo to v súlade s teóriou, že pod povrchom mesiaca sa rozkladá tekutý oceán.

A odtiaľ bol už len krôčik k tomu, aby vedci objasnili aj záhadu, odkiaľ sa berie voda vo vrchných vrstvách riedkej Saturnovej atmosféry. Vedeli, že v spodných vrstvách sú stopy po vode v plynnom stave, no tá sa hore dostať nemohla; molekuly vody tam môžu preniknúť iba zvonka.

Teoretické predpoklady a nové poznatky získané pozorovaním do seba zapadli vo chvíli, keď sa ukázalo, že okolo Encelada krúži mračno vodnej pary, ktoré sa vyparuje do okolia. Časť zmrzne a stane sa súčasťou prstencov, približne tri až päť percent vodnej pary zostane v atmosfére planéty plynného obra.

Hlavný zdroj: webové stránky ESA a NASA

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  2. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  3. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  4. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  5. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  6. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  7. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  8. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  9. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  10. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 151
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 883
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 149
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 433
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 710
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 504
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 187
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 701
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 407
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 673

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Poliaci vyšetrujú Štrougala. Na Slovensku sú zločiny premlčané

Poľsko rieši štyri prípady usmrtenia ľudí elektrinou na hranici s ČSSR. Na slovenskej časti hranice s Rakúskom ich zomrelo vyše štyridsať.

KOMENTÁRE

Pripomeňme si, že režim bol naozaj zločinecký

Námietka, že ÚPN v Poľsku má väčšie právomoci, je nemiestna.

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

Neprehliadnite tiež

Vedec z NASA: Či sme vo vesmíre sami, zistíme možno v tomto desaťročí

Vesmírna agentúra objavila planéty podobné Zemi. Môžu mať vodu aj jednoduchý život.

Ukázali nové planéty, ktoré sa podobajú na Zem

Planetárny systém TRAPPIST-1 sa skladá zo siedmych exoplanét.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Život môže vzniknúť kdekoľvek, objaviť ho bude náročné (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci vysvetľujú, prečo je nový objav NASA taký dôležitý.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop