PEKING, BRATISLAVA. Bolo to trištvrte hodiny neistoty. Desať minút po štarte sa ocitla na odvrátenej, tmavej strane a solárne panely nedodávali energiu. Technikom a inžinierom na zemi tak trvalo ďalšiu polhodinu, kým skontrolovali všetky funkcie.
Až potom získali istotu, že prvá čínska vesmírna stanica, automatické laboratórium Tiangong-1 krúžiace viac než tristo kilometrov nad povrchom planéty, funguje.
Komunistická krajina vo štvrtok vystrelila do kozmu svoj vesmírny modul: testovaciu vesmírnu stanicu určenú na ďalšie skúšky. Štát, ktorý len ako tretí v histórii dokázal dopraviť do vesmíru človeka, tak pokročil vo svojej snahe vrátiť taikonautov na Mesiac.
Testovacia stanica
Čínsky vesmírny program nebral dlho nik vážne. Keď sa však krajine podarilo v roku 2003 dostať do kozmu Jang Li-weja na palube vesmírnej lode Šen-čou 5, odborná i laická verejnosť spozorneli.
Medzičasom taikonauti absolvovali prvú prechádzku v otvorenom vesmíre a predstavitelia čínskeho vesmírneho programu začali hovoriť o stanici a návrate na Mesiac.
Ruská technológia?
V čase, keď Spojené štáty ostali bez lode schopnej dopraviť astronautov čo i len na ISS, to môže znieť ako dobrá správa. Faktom však je, že Čína - aj keď zrejme vychádza z ruských technológií - ani dnes nemá nosné rakety podobne silné ako tie, ktoré používal program Apollo. Aj vesmírna stanica Tiangong-1 je vlastne drobček.
Desaťmetrový modul, ktorý do kozmu vyniesla nosná raketa Dlhý pochod II, je však len testom. Má slúžiť najmä na odskúšanie spájania s inými modulmi: prvá z takýchto misií, Šen-čou 8 by sa mala so stanicou spojiť začiatkom novembra. Pri jednom z ďalších dvoch testov poletí aj posádka. Čína dokonca vraví o prvej žene.
Tiangong-1 je predvojom podstatne väčšej, šesťdesiattonovej kozmickej stanice, ktorú krajina plánuje do konca desaťročia. Aj tá však bude ľahšia ako americký Skylab zo sedemdesiatych rokov. S medzinárodnou vesmírnou stanicou ISS sa Tiangong-1 ani jej nástupca či nástupcovia porovnávať nedajú.
Cesta na Mesiac
Čínskym cieľom je však čosi iné. Komunistický štát má ambíciu pristáť na Mesiaci.
„Tieto technológie totiž môžeme použiť na pristátie na Mesiaci a skúmanie vzdialeného vesmíru,“ priznala pre denník China Daily Wu Pching, hovorkyňa čínskeho projektu pilotovaných vesmírnych letov.
Čína chce do vesmíru, dobieha Rusov a USA
Peking sa snaží dobehnúť vesmírne mocnosti. Má na to ambície a zatiaľ aj prostriedky.
1. Dobiehanie
Čínsky vesmírny program začal ako armádny výskum. Krajina spolupracovala so Sovietskym zväzom, neskôr pravdepodobne aj s Ruskom a spoločne vyvíjali raketové nosiče.
Čínske kozmické technológie však stále za ruskými aj americkými zaostávajú, dnes sú zhruba na úrovní, na ktorej boli Sovieti v 70. a 80. rokoch.
2. Taikonaut
Napriek tomu, že krajina technologicky zaostáva, má ambície. V októbri 2003 odštartoval do kozmu vojenský pilot Jang Li-wej na palube Šen-čou 5.
Stal sa prvým taikonautom a krajina len tretím štátom, ktorá je do kozmu schopná dopraviť ľudí. Li-wej napokon obletel Zem štrnásťkrát a 16. októbra pristál vo Vnútornom Mongolsku.
3. Výstup do kozmu
Tretí čínsky pilotovaný let v roku 2008 bol zároveň prvým, pri ktorom štát poslal taikonautov na prechádzku do otvoreného kozmu.
Počas misie Šen-čou 7 sa na výstup vydal jej veliteľ, Č'-kang Čaj. Taikonaut sa mimo vesmírnej lode nachádzal zhruba štrnásť minút.
4. Vesmírna stanica
Vesmírnu stanicu plánuje Čína vybudovať do roku 2020. Tiangong-1 slúži na otestovanie technológií. Ide najmä o schopnosť spojiť dva a viac modulov: najbližšie misie Šen-čou sa preto budú v kozme k Tiangongu-1 pripájať.
Najskôr pôjde o automatizované vesmírne lode, čínske úrady však hovoria, že na palube Šen-čou 9 či 10 by mala letieť aj trojčlenná posádka. Čínske stredisko pre pilotované vesmírne lety dokonca hovorí o prvej taikonautke.
5. Mesiac
Menšia kozmická stanica by mala byť len medzistupňom predtým, ako krajina pošle misiu na Mesiac. Čína síce odmieta hovoriť o nejakom časovom pláne, odborníci však spomínajú druhú polovicu 30. rokov.
Tomáš Prokopčák
