Čo všeličo sa stratilo s detstvom? Chuť rôznych jedál, väčšina hračiek či zvuk elektrónkového rádia u starých rodičov? Len máločo sa dá vrátiť späť, elektrónkové rádiá však slávia svoj veľký zberateľský návrat.
Nie je to tak dávno, čo elektrónkové rádiá plnili úlohu hlavných rodinných zabávačov. Ešte pred polstoročím, keď prenosné tranzistorové rádio („tranzistorák“) vlastnil len málokto a televízia vysielala zopár hodín denne, bolo veľké rádio hlavným spojením so svetom a tiež zdrojom zábavy a informácií.
Človek však nemusí mať nad päťdesiat, aby si pamätal tú krásu - veľká drevená politúrovaná skriňa, ktorej v hornej polovici dominoval reproduktor, prekrytý ozdobnou a zároveň ochrannou tkaninou. V dolnej polovici prístroja bol sklenený ladiaci panel s názvami hlavných európskych staníc – od Londýna cez Hilversum až po Moskvu. Po bokoch dva hlavné gombíky na ladenie a hlasitosť, naspodku boli tlačidlá na prepínanie vlnových dĺžok – od dlhých vĺn cez stredné až po krátke.
Najväčší zázrak sa však stal, keď ste rádio zapli. Ladiaci panel sa rozsvietil, zelená ladiaca elektrónka, nazývaná mačacie oko, sa rozžiarila a po chvíli čakania, kým sa rozohriali elektrónky, ste začuli zvuk. Dnešné prenosné digitálne rádiá znejú hygienicky čisto, ale zároveň nesmierne tvrdo. Staré elektrónkové rádia mali mäkký ľudský zvuk, ktorý všetky agresívne hrany zabalil a vďaka tomu sa počúvali veľmi príjemne.
Dnešné rádiá so systémom predvolieb nás pripravili o čaro hľadania rôznych rozhlasových staníc, ktoré ste museli vyloviť zo šumu rôznych iných vysielačiek.
Malá zbierka
Peter Drobný je dvadsiatnik, ktorý sa k starým rádiám dostal náhodou. Patrí ku generácii, ktorá vyrastala v domácnostiach, kde už dominovali prenosné plastikové prístroje. Ako vraví: „Na prvé rádio staršie ako štyridsať rokov som náhodou natrafil predminulý rok na internete. Keď som medzivojnový Telefunken uvidel, hneď som sa doň zamiloval.“
Odvtedy si s pomocou rodičovských peňazí pomaly zhromažďuje zbierku starých rádií – od holandského Philipsu cez nemecký Grundig až po československú Teslu. Pri kúpe a opravách si pomáha fanúšikovskými webovými stránkami: „Tu sa dozviete všetko, čo potrebujete. Niektoré firmy tu majú kompletné katalógy svojich starých výrobkov, v diskusných fórach vám ľudia, ktorí sa rádiám venujú oveľa dlhšie, ochotne poradia. Je tu k dispozícii aj pestrá ponuka prístrojov a súčiastok. Stačí hľadať a človek na niečo natrafí.“
Pozor na podvod!
Nájsť správny a vhodný kus však nie je jednoduché. Človek, ktorý si chce založiť zbierku starých rádií alebo sa chce na chvíľu vrátiť do detstva kúpou a počúvaním starého rádia, môže sa zorientovať vďaka veľmi obľúbenej stránke radiohistoria.sk. Okrem iného ponúka „pre amatéra, začiatočníka či náhodného návštevníka eBay alebo nedeľnej burzy“ rady ako dobre nakúpiť.
Podľa webu stoja rádiá najviac v starožitníctve, omnoho zaujímavejšie sú ceny na internete. Tam aj tam sa však treba vyvarovať drobných zákerností, ktoré môže pripraviť predávajúci. Ako tvrdí stránka, treba si dať pozor na vety ako „Neviem, čo je dnu, nekontroloval som to“, „Rádio je v dobrom stave, primeranom svojmu veku“ či „Rádio funguje“.
Na burze a už vôbec nie na internete sa funkčnosť rádia nedá overiť, a tak odborníci odporúčajú radšej si všetko vyskúšať u predávajúceho. Je to dobré aj pre cenu (aby kupujúci nezaplatil oveľa viac, ako má, mal by si prezrieť viac aukcií či online katalógov) aj pre kvalitu (skontrolujte tie prvky rádia, ktorých renovácia môže byť najdrahšia – stav skrinky, ladiacu stupnicu, mechaniku a pôvodnosť gombíkov či zadnú stenu rádia, ktorá by mala byť originálna so štítkom a popisom výrobku).
Silu signálu vysielača demonštrovala aj zelená ladiaca elektrónka, nazývaná „magické“ oko
Ruská sláva
Rastislav Honz sa o rádiá začal zaujímať už pred tromi desiatkami rokov. Jeho záujem bol pragmatický: „Keď som mal asi osem rokov, pokazilo sa mi elektrónkové rádio, tak som ho rozobral a začalo ma to baviť. K záujmu ma však viedol aj otec, ktorý bol na vojne radistom.“
Dnes sa Honz zameriava na povojnové elektrónkové rozhlasové prijímače: „Teraz ma chytili ruské či sovietske rádiá, napríklad značka Selena, na ktorom chytím krátkovlnné vysielanie z celého sveta. Podobné prijímače vyrábal aj Grundig, ale myslím, že je to neporovnateľné so starými ruskými výrobkami. Kedysi aj dnes sa každý smeje z ruskej techniky, ale myslím, že neoprávnene.“
Elektrónkový zvuk
Rozdiel je napríklad vo zvuku. Rastislav Honz tvrdí, že je to podobné ako s organom a elektrickým klavírom. Teoreticky sa dá na oboch zahrať to isté, no aj laik počuje, že ten istý tón je iný. „Kedysi sa pri výrobe tak nešetrilo s materiálom. Zoberte si len, že skriňa mohla byť vyrobená z orechového či iného dreva, dnes je len z nevytlmeného plastu.“
Návrat klasického „elektrónkového“ zvuku potvrdzuje aj rastúci záujem o elektrónkové hi-endové zosilňovače k hi-fi aparatúram. Ich cena je niekoľkonásobne vyššia ako pri bežných tranzistorových zosilňovačoch, no ich majitelia nedajú na ne dopustiť. Ich zvuk je pre ľudské ucho prirodzenejší a „krajší“. Väčšina aktívnych muzikantov zasa nikdy neprestala používať gitarové kombá vybavené elektrónkovými zosilňovačmi – tiež pre dokonalejší zvuk.
Tesla Talisman 308 U
Urob si sám
Len máloktoré staré elektrónkové rádio, ktoré si človek kúpi, dostane či nájde kdesi na povale, je plne funkčné. Ako ho však opraviť, keď nový majiteľ nie je práve odborníkom na elektrotechniku? Jednou možnosťou je dohodnúť sa s odborníkom. Na internete sú odporúčania na servisy, kde takúto službu zvládnu.
Niekomu stačí, keď prístroj dostane pôvodný vzhľad a slúži ako dekoračný predmet, tí múdrejší žiadajú sprevádzkovanie rádia. Nech však chce zákazník čokoľvek, mal by žiadať, aby mu opravár prístroj vyčistil, doplnil chýbajúce časti, premeral elektrónky a premazal mechanické prvky. V niektorých servisoch dokonca ponúkajú písomnú dokumentáciu opravy a počas celej opravy prístroj fotografujú.
Odvážnejší vlastníci sa môžu do opravy pustiť aj sami. Peter Drobný začínal s opravou rádií u odborníka, ktorý mu dovolil pozerať sa mu na prsty. S pomocou odbornej literatúry sa vypracoval a nebojí sa ani náročných rádií: „Chce to len cvik a čas, aby sa do toho človek dostal. Keď je opatrný, nič nezničí.“
Ako však tvrdí Rastislav Honz, problémom opravárov sú náhradné dielce. „Dielce získavam najčastejšie na burzách a cez internet. Je raritou, že v Čadci sa ešte elektrónky vyrábajú v renomovanej firme JJ Electronic, drvivá väčšina produkcie však ide na vývoz a v Amerike ich montujú do drahých elektrónkových zosilňovačov.“
Hity Tesly
Československo začalo pravidelné rozhlasové vysielanie v roku 1923 (na Slovensku to bolo v roku 1926). Prvých koncesionárov, ktorí mohli legálne prijímať vysielanie Radiojournalu, však bolo málo. Až v roku 1937 ich počet na Slovensku prekročil stotisíc. Príčinou pomalého rastu boli nedoriešené zákony, ale tiež neexistencia rádiotechnického priemyslu na území ČSR. Tesne pred 2. svetovou vojnou však už v krajine existovalo štrnásť veľkých výrobcov rádioprijímačov a množstvo menších firiem.
Krátko po vojne sa všetky závody vrátane bratislavských firiem Siemens – radio a Tungsram - zlúčili do národného podniku Tesla. Z technického hľadiska to nebolo zlé riešenie. Ako sa uvádza na stránke oldradio.cz, Tesla rýchlo zjednotila súčiastkovú základňu, rozdelila sa práca v jednotlivých závodoch a začala sa výroba nových prijímačov. Aj vďaka tomu, že Tesla neskoro naskočila na vlnu tranzistorov, ešte dlho vyrábala kvalitné a dnes cenené elektrónkové rozhlasové prístroje.
Jedným z najznámejších je určite malé rádio značky Talisman, ktorého prvý model sa vyrábal už od roku 1946. Aj zahraniční zberatelia oceňujú krásny modernistický vzhľad a kvalitu modelu 308 U, v Tesle Orava z nich vyrobili vraj milión kusov.Tesla však vyrábala aj väčšie prijímače – známe sú napríklad modely Populár, Kvarteto, Kantáte či Echo, ktoré človek pozná podľa reproduktorov umiestených v hornej časti prístroja a dvoch veľkých gombíkov po bokoch.
Kategóriu luxusných výrobkov zastupuje napríklad Tesla 805 A Filharmonie so zosilňovačom, šiestimi reproduktormi či točivou anténou. Samostatnou kategóriou sú gramorádiá ako Dunajec, Fuga či Sonáta vyrábané v bratislavskom závode, ktorý bol pre reorganizáciu v rámci podniku i RVHP od šesťdesiatych rokov monopolným výrobcom rozhlasových prijímačov v rámci Tesly u nás.
