Tenisových hier s aspoň základnou licenciou je asi toľko, čo hokejov. Na ich spočítanie by vám stačila jedna ruka nešikovného drevorubača. Napriek tomu, že proti sebe súperia len dvaja štastlivci, v podstate ani proti sebe príliš nejdú a len sa roky vzájomne dopĺňajú. Tento rok sa výhradne konzolový Top Spin 4 znovu orientoval na simulátor so všetkým, čo k tomu patrí, zatiaľ čo Virtua Tennis 4 si rezko kráča arkádovou cestičkou a vychádza paradoxne okrem herných konzol i na PC, hoci s realitou má spoločné toľko, čo naši futbalisti s pomyslením na výhru nad Arménskom. Myslieť si to môže / môžu, v skutočnosti zostane iba pri zbožných prianiach.
Virtua Tennis 4 od Segy je už tradične odľahčeným tenisom, v ktorom hráči pobehujú po kurtoch ako srnky, často chytia loptičku z dôvodu aktivovania raketového motoru nenápadne umiestneného v sedacej časti tela (inak si skutočne nevieme vysvetliť, ako to tí hrdinovia v bielom športe robia) a nerobí im problém hodiť sa po loptičke, vstať, oprášiť ušpinené šortky a ešte odohrať bravúrnu loptičku späť protivníkovi nacvičujúcemu podobnú spartakiádu. Z tohto sú jasné dve veci. Za prvé, je to arkáda, to však neznamená, že to nie je zábava. A za druhé, limit na ukrutne dlhé súvetie na tento týždeň už je prekročený. K téme: Virtua Tennis 4 je arkáda. Ale presne to sme očakávali, jednoduchšiu, niekedy až bezduchú zábavu, pri ktorej sa nezapotíte, ale si virtuálne zašportujete. Veď vytiahnite na party alebo v spoločnosti viacerých ľudí Virtua Tennis a Top Spin – sami zistíte, že skupinka sa viac zabaví práve s bláznivejšie vyzerajúcim Virtua Tennisom.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Podľa toho to v hre i vyzerá. Máme tu mód jednotlivých zápasov, tréningu, jedného matchu, dokonca nechýba ani party mód, pri ktorom vyvádzate blbiny majúce spoločné so skutočným tenisom len máločo. A je tu i kariéra nazvaná honosne World Tour, pripomínajúca Dostihy a Sázky či Monopoly. Pohybujete sa po poličkach. Niekedy vám je dovolené poskočiť o tri, inokedy dve a štyri – jednoducho náhodný guláš, ktorý nemá hlavu a pätu a navyše začne iritovať, pretože je to nezmyselný systém a jednoduchší model týždňov (v ten týždeň je turnaj, no ja môžem oddychovať a nabrať tak celkovú energiu alebo trénovať) považoval niekto v Sege za prežitok. A dostali sme čosi... no... dvakrát nadšení z toho nebudete, ale čert to vezmi, game over kvôli tomu na obrazovke neuvidíte. Ešte dodáme, že za vyhrané zápasy dostávate hviezdičky a čím ich máte viac, tým ste vyššie v rebríčku, všímajú si vás fanúšikovia, ste obľúbenejší a pozývajú vás na lepšie turnaje. Lenže svojich fans nesmiete ignorovať, lebo prídete o hviezdičky, no zároveň vás rôzne akcie a rozhovory vyčerpávajú a energiu nezískate len tak, možno vám bude chýbať na turnaji. A takto dokola. Strategický rébus pre trojročných, ale aspoň niečo.
Zastavíme sa pri party móde. Nie, že by ste s ním strávili krásne poobedie s romantickým západom slnka a večerou pri sviečkach (čo nasleduje potom, nebudeme rozoberať na verejnosti), ale je to presne ten dôvod, prečo hru zapnúť, keď chcete zaujať partiu ľudí u vás doma. Verzia pre PS3 dokonca podporuje ovládač Move, avšak len v niektorých módoch a ani menu tým ovládať neviete, tak sa mávaniu telom venovať nebudeme. Nájdete tu rozkošné blbinky typu „rozbíjanie tanierov pohybujúcich sa na páse“, „strieľanie gólov, pričom vám nezavadzia len pohybujúci sa brankár, ale aj hráči v múre“, „zbieranie vajec a nosenie vyliahnutých kuriatok sliepke“, „poker“, „klasický zápas, len s vetrom fúkajúcim z rôznych strán“, „prehadzovanie si časovanej bomby, ktorej výbuch môžete urýchliť trafením na vybrané miesto na kurte“ a podobné srandičky. Vždy ide o to, aby ste dosiahli čo najvyšší počet bodov za určitý čas. Ak to nespravíte, hra sa končí, ak áno, poskočíte o level vyššie, dostanete nový čas, ale musíte nazbierať viac bodov. Kto ich má najviac, dostane čokoládku. A bude v hi-score.
Môže sa vám to zdať ako jedno veľké blablabla, avšak zábava to v istom zmysle je, pretože hry sú svižné a dynamické. Neuveriteľne zábavnou hračkou sa ukázal byť spomínaný poker. Máte päticu kariet a do ktorej trafíte, sa vymení za inú. Zjednodušený model hrateľnosti ponúka presne takú mieru zábavy, aby bola ľahko pochopiteľná, ovládateľná, nie príliš komplexná, skôr hravá. Do samotného diania – nielen v party móde – vniknete okamžite, avšak záporom je príliš skorý príchod monotónnosti, nezáživnosti a celkovej arkádovosti, ktorej jediným ťahúňom vpred je vyššie skóre alebo nové oblečenie. Virtuálny tenis sa vo svojej arkádovej podobe totiž, nech to skrýva za akokoľvek vizuálne príťažlivú grafiku, podobá na klasický Pong. Je to arkáda ako delo, štyri typy úderov si sami pohodlne zredukujete často i na jeden. Nikomu to nevadí, veď lob je skôr z núdze cnosť.
Obtiažnosť od minulého dielu (Virtua Tennis 2009) o čosi stúpla, stále je to však príšliš robotické a umelé. Nie je to bezhlavé pobehovanie, mnohé údery si musíte presne načasovať, počkať na vhodný okamih podľa súpera, ktorý má isté prednosti (silný bekhend, údery od základnej čiary...) a eliminovať jeho útočnú snahu, prípadne ho do nej ani nepustiť. Ide len o mierny náznak taktiky, avšak je nutné ju na vyšších obtiažnostiach dodržiavať. Hoci ku klasickému vyšachovaniu súpera nedôjde vždy, autov je poskromne, dá sa povedať, že aspoň čiastočne hra občas pritlačí na pílu a ukáže krásu tenisu v jeho realistickej podobe. Ale len občas a v náznakoch, nebudeme preháňať. Technické spracovanie sa konkurenčnému Top Spinu vyrovná, známe tváre (okrem klasiky ako Nadal, Federer aj Djokovič, Murray, Roddick či dokonca Courier a zopár ženských zástupkýň ako Šarapova, Venus Williams a Wozniacka) sú skôr doplnkom pre jednorázové dýchanky s priateľmi. Zvukovo je cítiť krajinu pôvodu, elektro-japonský mišmaš s automatov spoznáte okamžite, celkovo je audio na dvorci adekvátne niečo nad priemerom, no odvarení zo vzdychania, odrazov loptičiek a divákov nebudete. Svorne si však istotne zanadávame nad opakovačkami. Dajú sa chvalabohu odkliknúť.
Virtua Tennis 4 nie je v podstate žiadnym veľkým prekvapením. Dostanete od neho presne to, čo od arkádového tenisu môžete očakávať. More možností ako sa vyblázniť, len pozor na to, nie je to nič realistické a tým pádom zamerané na zábavu viacerých ľudí. Osamote si zapinkáte na hodinku, avšak dlhodobejšia zábava to teda nebude i napriek kariére. Čiže riešenie je jednoduché a na číselné hodnotenie neradno pozerať: keď chcete tenis čo najbližší realite, siahnite po najnovšom Top Spine 4, ktorý však vyšiel len na herných konzolách. Ak vám postačí arkádové pinkanie si a chcete do hry zatiahnuť i vašu drahú polovičku, lepšou alternatívou je Virtua Tennis 4. Oproti predošlému dielu predsa len trošku pokročil a čert to vezmi, ten tenisový poker má čosi do seba.
