HOUSTON, BRATISLAVA. Na obežnej dráhe je už dvadsať rokov, no doteraz nikoho netrápil. Satelit skúmajúci hornú atmosféru slávu zažíva až pri svojom konci.
Družica, ktorá má celkovo 5,7 tony, totiž spadne na Zem. Malo by sa tak stať v piatok, presnejšie večer slovenského času. To bol posledný odhad, ktorý vo štvrtok ponúkol americký Národný úrad pre letectvo a kozmonautiku (NASA).
26 veľkých kusov
Hoci veľká časť satelitu zhorí v atmosfére, jeho kusy by mali dopadnúť aj na povrch planéty. Podľa NASA by sa mal objekt rozdeliť najmenej na 26 väčších kusov. Celkovú hmotnosť by mali mať pol tony. A je možné, že zasiahnu obývané územie, prípadne ľudí.
Práve preto osud americkej družice púta pozornosť na celom svete. Do štvrtku sa stále nedalo presnejšie odhadnúť, kam satelit nakoniec dopadne. Podľa dráhy letu jeho častí, ktoré odolajú treniu atmosféry, mohli dopadnúť na šesť kontinentov.
Takmer všade. Podľa prognóz portálu výskumnej spoločnosti Aerospace si vydýchnuť môžu ľudia v Severnej Amerike, Antarktíde, na severe od zemepisnej šírky Škandinávie či v juhozápadnej časti Indického oceánu.
Znamená to, že satelit by mohol spadnúť aj na Slovensko. Vzhľadom na veľkosť možnej zasiahnutej plochy a „malosť“ Slovenska je to však vysoko nepravdepodobné.
„Je veľmi ťažké predpovedať, ako sa to stane. Je to veľmi dynamické prostredie a sila je veľmi intenzívna,“ vysvetľoval pre portál space.com Mark Matney, vedec z NASA.
Každý satelit padne
Írska stránka paddypower.com prijíma stávky, kde nakoniec skončí. Časti, na ktoré by sa mal satelit pri zostupe rozpadnúť, by sa mohli roztrúsiť do vzdialenosti až 500 kilometrov. Úrad však ubezpečuje, že napriek tomu, že nevedia, kam padne, nemal by spôsobiť škody. Šanca, že trafí človeka kdekoľvek na Zemi, je podľa NASA 1:3200. Šanca, že trafí práve vás, je jedna ku niekoľko biliónom.
„Vždy je tu obava. Obývané oblasti planéty sú však iba malou časťou zemského povrchu. Riziko je veľmi mierne,“ dodal pre space.com Matney.
Ako príklad sa udáva tragédia raketoplánu Columbia. Ten sa v roku 2003 rozpadol počas pristávania. Jeho trup sa roztrieštil na množstvo častí, ktoré dopadli na neobývané oblasti amerického Texasu. Nikoho nezasiahli, nič nepoškodili. Doteraz sa všetky časti ani nenašli.
Pád satelitu na Zem nie je nezvyčajný. Podľa vedcov každá družica nakoniec spadne do atmosféry. Ťahá ju gravitácia a tlačí solárna radiácia. Väčšinou však kompletne zhoria v atmosfére. Tie, ktorých časti prešli až na Zem, zatiaľ nikoho nezasiahli.
Družicu vyniesol hore Discovery
Satelit 14 rokov skúmal ozón v hornej atmosfére.
BRATISLAVA. Americkú družicu, ktorá svojím zostupom straší svet, vyviezla na obežnú dráhu legenda amerických raketoplánov Discovery. Od roku 1991 mala skúmať hornú atmosféru.
Desať metrov dlhý objekt lietal vo výške 550 až 600 kilometrov 14 rokov. Počas „služby“ monitoroval ozón či iné chemické látky v oblasti. Takisto skúmal vetry a teplotu či energiu slnka v hornej atmosfére. Do dôchodku odišiel v roku 2005. Vtedy klesol do výšky asi 250 kilometrov a odvtedy padá dolu.
Časti, ktoré dopadnú na Zem, by sa mali skladať z titánu, berýlia či ocele. Kam padne, sa nebude dať povedať ani dve hodiny pred zostupom. Aj vtedy bude odchýlka plus mínus 12tisíc kilometrov.
(vas)
