Viedeň 19. júla (TASR) - Americkí vedci museli dementovať správu z roku 1999 o objave dvoch nových chemických prvkov, ktoré mali mať v Mendelejevovej tabuľke protónové čísla 116 a 118. Vedcom sa totiž nepodarilo zopakovať potrebné pokusy ešte raz. Mohlo sa teda stať, že pri rozpade prvku s protónovým číslom 118 vznikol prvok s číslom 116.
Existenciu chemického prvku s protónovým číslom 116 sa však v roku 2000 podarilo získať ruským vedcom vo výskumnom stredisku Dubno neďaleko Moskvy opakovaným ostreľovaním atómov curia-248 kalciom-48.
Neúspech amerických vedcov označil Siegurt Hoffmann zo Spoločnosti pre výskum ťažkých iónov v nemeckom Darmstadte za smutný príbeh.
Aj v laboratóriu Spoločnosti, ktorá je v oblasti skúmania nových prvkov svetovou špičkou, sa stávajú omyly. Pátranie po nových chemických prvkoch je kolektívnou prácou a prináša neraz sklamanie v tom, že jeden z členov tímu môže interpretovať výsledky chybne. To sa stalo aj v prípade amerických kolegov, hovorí Hoffmann.
Vedecký výskum sťažuje aj veľmi rýchly polčas rozpadu nových prvkov. Zatiaľ čo polčas rozpadu amerícia s protónovým číslom 95 je 7370 rokov, najmladší dokázaný chemický prvok meitnérium s číslom 109 sa rozpadne za 70 milisekúnd.
Nové prvky sa dokazujú tzv. elementárnou syntézou, vzájomným ostreľovaním častíc domnelých elementov, ktoré sa počas následného rozpadu opäť oddelia.
K 94 prirodzeným chemickým prvkom pribudlo v roku 1944 amerícium, posledným uznaným novým elementom je meitnérium s protónovým číslom 109, ďalšie tri prvky čakajú na svoje oficiálne uznanie, píše rakúsky denník Die Presse.
