Talianskym vedcom hrozí pätnásť rokov väzenia za to, že nedostatočne varovali pred zemetrasením. Aj keď ich predpovedať nevieme.
L'AQUILA, BRATISLAVA. To mesto patrilo medzi najkrajšie v strednom Taliansku. Staré budovy si pamätali stredovek aj renesanciu. Abruzzskú L'Aquilu preto navštevovali tisícky turistov. Dnes je mesto plné trosiek.
Pred dvomi rokmi sa v oblasti začala triasť zem. Väčšie problémy sa v marci síce neobjavili, no talianska vláda aj tak zostavila výbor zložený zo známych talianskych odborníkov na zemetrasenia.
Zemetrasenie
v L'Aquile
Predchádzali mu slabšie predtrasy, odhaduje sa, že ich boli štyri stovky.
Malo silu 6,3 magnitúda.
Trosky padajúcich budov zabili 309 ľudí.
1500 obyvateľov v oblasti ostalo zranených.
Otrasy zničili 20tisíc budov, 65tisíc ľudí muselo dočasne opustiť svoje domovy.
Tí po preskúmaní situácie zistili, že silné zemetrasenie síce vylúčiť nemožno, no jeho pravdepodobnosť je veľmi malá. Za tento odhad ich v utorok začali súdiť, napriek tomu, že so súčasnými vedomosťami vedy sa zemetrasenia predpovedať nedajú.
Pätnásť rokov
Vincenzo Vittorini vyrastal v L'Aquile. Jeho otec sa bál otrasov, a preto museli aj pri najslabšom zemetrasení opustiť dom - niekedy strávili celú noc vonku.
Pred dvomi rokmi sa však štyridsaťosemročný muž rozhodol zostať doma. Úrady vraj ľudí upokojili a tvrdili, že okamžité nebezpečenstvo nehrozí. Lenže 6. apríla 2009 okolo pol štvrtej ráno začali padať steny domu.
„Bol to obrovský hluk,“ spomína chirurg pre magazín Nature. „A potom tma.“ Zemetrasenie s magnitúdom 6,3 neprežili Vittoriniho žena a dcéra. Slávne stredoveké mesto ostalo v ruinách. Vittorini podobne ako ďalší obyvatelia z oblasti považujú za vinných vedcov, čo vraj riziko katastrofy podcenili.
Myslí si to aj talianska prokuratúra. Včera preto odštartoval proces so šesticou odborníkov a jedným vládnym úradníkom, čo budú obvinení z „nedbanlivosti a nerozvážnosti“. Vedcom hrozí až pätnásťročné väzenie.
Súdny proces s vedcami až príliš nápadne pripomína snahu predhodiť rozzúrenej verejnosti obetných baránkov. Píše Peter Morvay
Čítajte komentár >>
Súdiť vedu?
„Nie som blázon. Viem, že nedokážu predpovedať zemetrasenia,“ hovorí prokurátor Fabio Picuti. „Podstatou obvinení nie je to, že nepredpovedali zemetrasenie. No ako funkcionári štátu majú istú zodpovednosť.“
Talianska prokuratúra tvrdí, že odborníci sformulovali iba „všeobecné, približné a neefektívne tvrdenia o seizmických rizikách a nekompletné, nepresné a protichodné informácie“.
Mali lepšie zvážiť riziká, odhadnúť výdrž budov a urobiť iné rozhodnutie. „Buď isté veci nevedeli, čo je problém,“ dodáva Picuti, „alebo potom nevedeli, ako hovoriť o svojich zisteniach, čo je tiež veľký problém.“
Na stranu vedcov sa už postavila celosvetová komunita odborníkov. List talianskemu prezidentovi Giorgiovi Napolitanovi podpísalo zhruba päťtisíc vedcov z celého sveta, vrátane slovenských.
„Tento proces stojí na veľmi pochybných základoch,“ hovorí pre Daily Telegraph obhajca vedcov Alfredo Biondi. „Nemôžete totiž súdiť vedu.“
Slovenský vedec: Všetci sme pobúrení
Slovenskí vedci podporujú talianskych kolegov. Zemetrasenia sa zatiaľ predpovedať nedajú, hovorí profesor Peter Moczo, seizmológ pôsobiaci na Univerzite Komenského a Slovenskej akadémii vied.
Čo si myslia slovenskí seizmológovia o procese?
„Všetci sme pobúrení a zhrození. V minulom roku sme podpísali medzinárodnú petíciu na podporu talianskych kolegov. Nechápeme, ako mohla takáto nespravodlivá a absurdná situácia vzniknúť.“
Pamätáte si podobný prípad?
„Neviem o ničom takom.“
Dajú sa zemetrasenia predpovedať?
„Zatiaľ nie. Bude to možno znieť čudne, ale aj napriek tisícom seizmických staníc na povrchu Zeme a ničivým zemetraseniam máme stále málo dát o procese prípravy a priebehu zemetrasenia. Keďže sa budúce zemetrasenia pripravujú v hĺbkach mnohých kilometrov, potrebovali by sme aspoň hustú sieť desiatok až stoviek meracích prístrojov na povrchu priamo nad hypocentrom. Ak by sme takéto merania mohli realizovať pred a počas mnohých zemetrasení, vedeli by sme dnes podstatne viac.
Predpokladáme, že určitá oblasť v okolí budúceho hypocentra je krátko pred zemetrasením v stave, ktorý sa prejavuje anomálnymi hodnotami určitých veličín. Ak by sme tieto anomálie včas rozpoznali v záznamoch prístrojov, vedeli by sme, že sa blíži zemetrasenie. Lenže husté dlhodobé monitorovanie zlomov „naslepo“ je finančne príliš náročné aj pre také štáty ako USA a Japonsko. O to dôležitejšie je predpovedať účinky budúcich zemetrasení na záujmovom mieste, aj keď nevieme, kedy presne zemetrasenie bude.
(vas)
