Washington 19. júla (TASR) - Aljašské ľadovce sa topia čoraz rýchlejšie. Americkí vedci z leteckého sledovania 67 väčších ľadovcov zistili, že každý rok stratia asi 96 kilometrov kubických ľadu. Od polovice 50. do polovice 90. rokov z nich ubudlo ročne 52 kilometrov kubických, v ostatných piatich rokoch sa toto množstvo takmer zdvojnásobilo, uviedol Anthony Arendt z Aljašskej univerzity, autor štúdie, ktorá dnes vyšla v najnovšom čísle časopisu Science.
V predchádzajúcich 50 rokoch sa tak roztopilo asi 2000 kilometrov kubických ľadu. Výskum podľa neho potvrdil domnienku, že hladina svetového oceánu v uplynulých sto rokoch stúpla o 20 centimetrov a ďalej stúpa.
Otázkou podľa Arendta je, čo spôsobilo toto stenčovanie ľadovcov: "Napadne v zime menej snehu, alebo letá sú teplejšie?" Všetky indície ukazujú na zmenu podnebia, ale na určenie presnej príčiny topenia ľadovcov bude treba uskutočniť ďalšie štúdie.
Podľa Marka Meiera, glaciológa z Coloradskej univerzity, je štúdia ďalším krokom na ceste k pochopeniu globálnej klímy. Potvrdila hypotézu, že aljašské ľadovce prispievajú viac k vzostupu morskej hladiny, ako sme si doteraz mysleli. "Grónsko produkuje menej vody z topiaceho sa snehu ako tieto ľadovce. Je síce oveľa väčšie, ale aj chladnejšie," konštatoval Meier.
Americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA) v tejto súvislosti vo štvrtok oznámil, že tohtoročný jún bol v globálnom meradle druhý najteplejší od roku 1880. Priemerná teplota bola 0,5 stupňa Celzia nad dlhodobým priemerom. Najteplejší jún od začiatku meraní sme zažili v roku 1998, keď teploty ovplyvňoval fenomén El Niňo.
Jún bol najteplejší vo väčšine Európy, niektorých oblastiach USA a východnej Ázie. Tu boli teploty tri až päť stupňov nad priemerom. Na starom kontinente boli zároveň zaznamenané nadpriemerné zrážky. USA trápilo sucho a málo zrážok. Koncom júna trpelo 36 percent územia Spojených štátov silným až extrémnym suchom.
