SME
Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Nízku orbitu preberú súkromníci

Americké raketoplány chcú nahradiť aj súkromníci. Relatívne blízko je spoločnosť SpaceX.

Text vznikol v spolupráci s internetovou stránkou kozmonautika.sk

BRATISLAVA. Ako zásobovať vesmírnu stanicu v ďalších rokoch? Takáto a podobné otázky sa začali objavovať po tohtoročnom ukončení amerického programu raketoplánov.

Tie slúžili dlhé roky ako hlavný dopravný prostriedok ľudí a materiálu na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS. Avšak už nebudú.

Momentálne sú najpoužívanejším spôsobom dopravy ruské rakety typu Progress 44 s vesmírnymi loďami Soyuz, ktoré túto úlohu plnili aj po boku raketoplánov.

Pre zásobovanie ISS sú používané aj nákladné lode ATV - Automated Transfer Vehicle Európskej kozmickej agentúry a japonské HTV, prezývané Kounotori.

Americká Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) však spolupracuje aj s americkou spoločnosťou Space Exploration Technologies (SpaceX) na novom vesmírnom dopravnom systéme.

Firmu SpaceX založil v roku 2002 multimiliardár Elon Musk, ktorý zakladal napríkald internetový platobný systé PayPal. SpaceX má momentálne v ponuke 2 dopravné raketové systémy - Falcon 1 a Falcon 9. Chystaným prírastkom je Falcon Heavy, ktorý by mal pozostávať z troch upravených rakiet Falcon 9.

Na nízku zemskú orbitu (LEO) sú schopné vyniesť od 570 kg v prípade Falcon 1 až po 53 ton v prípade najsilnejšej konfigurácie plánovanej rakety Falcon Heavy.

Porovnanie rakiet Falcon a rakety Saturn V.

Nový spôsob prepravy

Falcon Heavy sa môže stať najvýkonnejšou raketou od čias americkej rakety Saturn V, ktorú používali počas programu Apollo.

Prvé odpálenie tejto rakety z Mysu Canaveral je naplánované na koniec roku 2013, resp. rok 2014. V budúcnosti sú tiež očakávané nové typy rakiet ako napríklad Falcon X a Falcon X Heavy, ktoré by mali výrazne prekonať momentálne dostupné nosiče.

(Pre porovnanie, raketoplán bol schopný dopraviť na LEO o niečo viac ako 24 ton zásob a materiálu.)

Ďalším zaujímavým kúskom v ponuke SpaceX je vesmírna loď Dragon, ktorá by sa mala po ukončení skúšobných letov zapojiť do zásobovania vesmírnej stanice ISS. Toto plavidlo bolo vyvíjané od roku 2008 pod dohľadom NASA a jeho testovacia prevádzka by mala byť ukončená v tomto roku.

Jej poslednú fázu bude predstavovať prvý nákladný let na stanicu ISS, ktorý je naplánovaný na 30. November 2011.

O deväť dní neskôr by malo dôjsť k úspešnému spojeniu s ISS. Úspešný priebeh tejto misie môže znamenať novú éru letov v kozmonautike.

Aktuálne podpísaný kontrakt medzi SpaceX a NASA na 1.6 miliardy dolárov zaručuje minimálne 12 letov lode Dragon k vesmírnej stanici ISS. Počet letov je možné v budúcnosti navýšiť až po maximálnu hodnotu kontraktu 3.1 miliardy dolárov.

Pre vypustenie lode Dragon sa používa raketa Falcon 9, ktorej pohon tvorí 9 spolupracujúcich raketových motorov typu Merlin v prvom stupni a jeden motor typu Merlin pre druhý stupeň rakety. Tento typ motora bol vyvinutý výhradne spoločnosťou SpaceX a poskytuje veľmi spoľahlivú a výkonnú pohonnú jednotku.

Automatické lety a variabilita

Použitím nosiča Falcon 9 a lode Dragon je možné vyniesť do vesmíru 6 ton materiálu, prípadne 7-člennú posádku.

Obe konfigurácie plavidla sú takmer totožné a zmena čisto nákladnej verzie na posádkovú je pomerne jednoduchá. Vyžaduje pridanie systémov pre podporu životných podmienok, únikový systém pre posádku a úpravu riadiacich systémov lode pre manuálne ovládanie.

Štart prebieha zo štandardnej raketovej odpaľovacej rampy, avšak aj tu sa stretávame s jednou zvláštnosťou.

Po úvodnom zapálení motorov je raketa umelo pridržaná na rampe, pokým nie je potvrdené, že všetky letové a pohonné systémy pracujú správne. V prípade anomálie, resp. poruchy dôjde k prerušeniu štartu a predíde sa možnej katastrofe.

Výpadok jedného z raketových motorov počas štartu tiež nepredstavuje neriešiteľný problém, keďže ostatné motory sú schopné vykompenzovať vzniknutý výpadok a let pokračuje podľa plánu.

Autonómnosť plavidla v prípade letu bez posádky umožňuje automatické prebehnutie všetkých fáz letu, bez ľudského zásahu, vrátane pripojenia sa k vesmírnej stanici a návratu na Zem.

V prípade ľudskej posádky môže ovládanie lode prevziať pilot alebo všetko nechať na automatické riadiace a navigačné systémy.

Znázornenie nákladnej a osobnej konfigurácie lode Dragon.

Návrat na Zem

Loď je taktiež vybavená osemnástimi tryskami pre zaručenie dobrej manévrovateľnosti vo vesmíre, na ich pohon je pripravených 1290 kg paliva.

Návrat na Zem sa uskutočňuje štandardným riadeným preletom cez zemskú atmosféru, po ktorom sa v určenej výške otvoria brzdiace padáky a let je ukončený pádom do vody.

Treba pritom spomenúť, že zásobovanie vesmírnej stanice pomocou týchto plavidiel bude menej nákladné ako pomocou raketoplánov, ktorých prevádzka bola pridrahá. Jeden štart raketoplánu vyšiel na cca. 1.55 miliardy USD, čo sa podpísalo na celom programe.

Jeden štart rakety Falcon 9 stojí od 54 do 59.5 milióna USD a predpokladaná cena zásobovacej misie k ISS s použitím lode Dragon je okolo 133 miliónov USD, čiže menej ako desatina jedného letu raketoplánu.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Oravčanov hanili za svadby, teraz sú vzorom. A poďakujte vojakom, znelo z každej dediny

Celoštátne testovanie ohrozuje neistá ochota zdravotníkov.

Rad v Donom Kubíne pred mestským kultúrnym strediskom o 8:55 h.
Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Vďaka patrí zodpovedným, ale to najťažšie nás len čaká

V tieto dni neplatia kategórie politickej odmeny alebo odplaty.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

Prvá západná krajina, ktorá sa pokúša plošne testovať, píšu o Slovensku

Netreba odhaliť každého pozitívneho, vysvetľuje odborník.

Odberové miesto v dolnokubínskej nemocnici.
Komentár Bena Cunninghama

Mýli sa pápež?

Akú hodnotu má vyhlásenie cirkvi, ak sa dá jednoducho zmeniť?

Ben Cunningham.

Neprehliadnite tiež

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (jeseň 2020)

Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?

Sonda OSIRIS-REx nabrala vzorky z asteroidu, ale stráca ich

Uzatvárací mechanizmus zablokovali kamene.

Na snímke z 11. augusta 2020 robotické rameno kozmickej lode amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Osiris-Rex počas skúšky odberu vzoriek z asteroidu Bennu.
Podcast Klik

Klik: Je Google monopol?

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik