Hoci Intelu sa už v minulosti podarilo vytvoriť úspešný projekt menom netbook, ich projekt ultrabooku nie je úplne originálny. Už v roku 2008 sa na trh dostal MacBook Air, ktorý ukázal, že sa dá vyrobiť skutočne tenký notebook vybavený hardvérom s dobrým výkonom.
Ako spoznáme ultrabook?
Oficiálne špecifikácie ešte nie sú úplne známe, niekoľko zásadných parametrov sa už na verejnosť dostalo. S veľkou pravdepodobnosťou sa ešte upravia podľa toho, aké budú finálne vlastnosti prvých procesorov novej generácie.
- Pri uhlopriečke do 13,3“ (vrátane) môže byť hrúbka tela maximálne 18 mm. Pri uhlopriečke väčšej ako 13,3“ je hrúbka povolená do 21 mm.
- Výdrž pri práci na batériu musí byť minimálne 5 hodín. Presná metodika merania v tomto prípade známa nie je, pravdepodobne to bude hodnota pri bežnom používaní, teda vrátane bezdrôtového pripojenia na internet.
- Optická mechanika nie je vyžadovaná, ale je povolená. Rovnako nie sú kladené požiadavky na technológie USB 3.0, ThunderBolt, WiMAX a 3G.
- Ultrabook musí byť vybavený technológiou Rapid Start, ktorá zrýchľuje štartovanie systému.
- Dotyková obrazovka bude podmienkou až s príchodom operačného systému Windows 8 a novej generácie 22 nm procesorov Haswell.
- Cena by sa mala pohybovať okolo hranice 999 dolárov, ale striktné limity tu dané nie sú.
Hrúbka už predstavených ultrabookov je skutočne malá
a niektoré konektory tak pôsobia až neúmerne veľko
Pre bežného užívateľa bude hlavným rozpoznávacím prvkom práve malá hrúbka. Zvyšné technológie ako je napríklad RapidStart zrýchľujúca štart operačného systému či integrácia ďalších bezpečnostných prvkov priamo do jadra procesora, to nemusia byť okamžite viditeľné výhody. Ako celok je nová platforma určite zaujímavá.
Prvá vlna ešte tento rok
Prvé ultraboky uvidíme na pultoch obchodov ešte tento rok, pričom hlavná vlna by mala doraziť pred Vianočnými sviatkami. Stále sa ale bude jednať o modely vybavené procesormi súčasnej generácie Sandy Bridge, ako je napríklad Core i7-2677M, ktorý sa nachádzal vo väčšine prezentovaných ultrabookov.
Má niektoré črty novej generácie a teda dokáže upravovať svoj výkon vo veľkom rozmedzí. Základnú maximálnu frekvenciu 1,8 GHz v prípade potreby zvýši až na 2,9 GHz, pri grafickom jadre to je zvýšenie z 350 MHz až na 1,2 GHz.
Plnohodnotné naštartovanie ultrabookov príde pravdepodobne až s novou generáciou procesorov Ivy Bridge. Tie budú ťažiť z úplne nového výrobného procesu na 22 nm., ktorý prinesie ešte menšie energetické nároky, dlhšiu výdrž pri práci na batériu a znížiť by sa malo aj produkované teplo.
Ktoré modely ultrabookov nás na začiatku čakajú? Asus prinesie dvojicu UX21E a UX31E, Lenovo svoj IdeaPad U300s, Toshiba bude mať Portege Z835 a Acer Aspire S3.
Spomedzi prvých zástupcov ultrabookov vyčnieval určite Asus.
Ten ponúkol funkčné vzorky modelov UX21E a UX31E, ktoré zaujali
svojim hliníkovým telom, pekným dizajnom a použitím výkonného
procesora. Nechýba tu USB 3.0 port, mini HDMI a DisplayPort.
Nenáročný Haswell
Znižovanie energetickej náročnosti nie je jednoduchá cesta a pri vývoji nových generácií procesorov sa vedci v laboratóriách zaoberajú niekedy až extrémnymi riešeniami. Tu patrí ukážka možností pripravovanej architektúry, určenej pre jednu z nasledujúcich generácií ultrabookov.
Procesor bez akéhokoľvek chladiča, to si pamätajú len staršie ročníky a napájanie pomocou malého solárneho článku nám pripomína skôr kalkulačky. Pri tak malej spotrebe procesor zvládne aj prácu v operačnom systéme Windows, aj keď na náročné aplikácie by si zatiaľ netrúfol.
Prototyp je vyrobený 22 nm technológiou a patrí do rodiny Ivy Bridge. Spotreba je tu zredukovaná až 20-násobne v porovnaní s aktuálnymi modelmi procesorov. Na reálnu dostupnosť si budeme musieť počkať aspoň dva roky, poznatky z vývoja ale pomôžu už v nadchádzajúcich 22 nm procesoroch, určených primárne pre Utrabooky.
