Umenie a veda sa stretávajú čoraz častejšie. Vzájomným putom často bývajú nielen výstupy z moderných prístrojov, ďalekohľadov a mikroskopov, ale aj obyčajné jednotlivé nálezy. Napríklad veľká kvapka mexického jantáru, stará približne 23 miliónov rokov.
Vtedy bol človek ešte v jednej skupine so všetkými úzkonosými opicami. Jantár pochádzajúci z tohto obdobia nepatrí síce medzi najstaršie, no svojou čírosťou je zrejme najkrajší.
Z vedeckej stránky je spolu s jantármi z New Jersey a Dominikánskej republiky najvýznamnejším na americkom kontinente.
Je jediným jantárom na svete so zachovanými kompletnými jaštericami, perím, ale aj krabmi a niektorými unikátnymi kôrovcami, ktorých cesta do jantáru je stále zahalená tajomstvom. Je totiž jasné, ako sa do živice stekajúcej zo stromu dostane hmyz, ale ako sa tam dostane vodný ráčik, to je poriadna záhada.
Ťaží sa ručne
Jantár v juhomexickom štáte Chiapas sa dodnes ťaží ručne v malých nespevnených tuneloch, kde každoročne niekoľko hľadačov jantáru aj zahynie. Pri náleze každej vzorky ide doslova o život.
K nám sa mexický jantár dostal na spracovanie vďaka vedúcemu mexickému paleontológovi Franciscovi Vegovi, ktorý pôsobí na najväčšej univerzite sveta (UNAM) s vyše 300-tisíc študentmi. Slovensko navštívil na jar.
Výsledkom spolupráce je aj článok v prestížnom medzinárodnom geologickom časopise, ktorý po vyhodnotení špecialistami zo Zoologického ústavu SAV (Ľubomír Vidlička a Fedor Čiampor Jr.) vychádza na Slovensku.
Vzorka na fotografii obsahuje okrem niekoľkých krásne zachovaných jedincov pravekého hmyzu aj vzácne huby, ktoré zaživa prerastajú hlavou hmyzu a menia jeho správanie.
Na prvý pohľad sa zdalo, že pedantná systematická práca povedie k nudnému výsledku s konštatovaním, že ide o nové, pre vedu neznáme živočíchy.
Aké však bolo prekvapenie, keď sa v tomto kúsku jantáru z Mexika našli nové živočíchy, ale blízko príbuzné africkým, ázijským a dokonca austrálskym. Sú tak priamym dôkazom kozmopolitnosti treťohornej fauny v Amerike.
Druhy, ktoré doviezli
Mnohé druhy, dnes považované za typicky americké, sú v skutočnosti introdukované: kone, medonosné včely a mnohé šváby doviezli do Ameriky na lodiach Európania, predtým tam rozhodne nežili. Teda aspoň v nedávnej minulosti určite nie.
Šokom je, že v trošku vzdialenejšej minulosti, teda pred 23 miliónmi rokov tam ešte boli. Ich vyhynutie nie je prekvapením. Lenže ako je možné, že keď ich tam dnes umelo vysadíme, darí sa im?
Pôvodnú americkú kultúru si spájame s dovezenými koňmi, preslávený je americký med a švábiky, žijúce pôvodne u nás na lúkach, bývajú v amerických domácnostiach ako synantropy.
Keďže jantár z Dominikánskej republiky už obsahuje modernú americkú faunu, vieme, že úplná zmena fauny prebehla niekedy v časoch medzi mexickým a dominikánskym jantárom, teda možno iba pred 10 miliónmi rokov.
Príčina tejto zmeny, hoci dnes neznáma, už pominula, preto sa do Ameriky niektoré pôvodné skupiny pomaly vracajú.
Autor pracuje na Geologickom ústave SAV.
Autor: Peter Vršanský
