Americký študent vymyslel digitálnu knižnicu dávno predtým, než mali ľudia doma počítače a internet. Nazbieral pre nich 36-tisíc elektronických kníh.
Dnes si elektronické knihy prečítate na Kindle alebo si ich stiahnete cez Google Books, ale v roku 1971 ešte nefungoval ani internet. Študent univerzity v Illinois sa po známosti dostal akurát k počítačovému účtu s prakticky neobmedzeným množstvom dát. Ten účet mal vtedy hodnotu najmenej 100-tisíc dolárov a Michael Hart (8. 3. 1947 - 6. 9. 2011) ho chcel využiť na niečo naozaj veľké.
Deklarácia z pergamenu
Ku kontu sa nedostal len tak. Na univerzite pracovali obaja Michaelovi rodičia. Otec, pôvodne účtovník, prednášal Shakespeara. Mama, ktorá počas druhej svetovej vojny dešifrovala správy, učila študentov matematiku. Ich syn Michael tak navštevoval vysokoškolské prednášky ešte ako študent strednej školy a na univerzite bol ako doma.
V ten deň bol na oslavách 4. júla a zastavil sa v potravinách, keď mu dal niekto do ruky Deklaráciu nezávislosti Spojených štátov, vytlačenú na pergamene. Prepísal historický text do počítača a chcel ho poslať e-mailom používateľom arpanetu, čo bol predchodca internetu na americkom ministerstve obrany. Kolegovia ho varovali, že by systém mohol padnúť a tak len užívateľom siete, ktorých bolo asi 100, poslal správu, že si text deklarácie môžu stiahnuť.
Stiahlo si ho vtedy asi šesť ľudí a Hart sa rozhodol, že bude pokračovať. Tak vznikol Projekt Gutenberg, najstaršia a najväčšia digitálna knižnica. „Bol to nadšený technológ a futurista. Dávno pred fungovaním osobných počítačov a elektronických čítačiek vedel, že raz budú informácie obsiahnuté v knihách a iných médiách voľne k dispozícii," povedal pre New York Times Gregory B. Newby, ktorý dnes vedie projekt Gutenberg.
Michael Hart projekt pomenoval podľa vynálezcu kníhtlače Johannesa Gutenberga. Americký študent chcel pre svet urobiť niečo podobne revolučné ako nemecký vynálezca v 15. storočí. Server Techcrunch projekt o niekoľko rokov neskôr naozaj označil za jeden z najpokrokovejších nápadov v dejinách technológií. A magazín Wired dal Harta na zoznam ľudí, ktorí „aktívne, dokonca hyperaktívne objavili zajtrajšok".
Prvá je Kámasútra
Prvých desať rokov prepisoval Hart knihy do počítača sám. Americkú ústavu, Bibliu kráľa Jakuba, Marka Twaina či Alicu v krajine zázrakov. Elektronické knihy ukladal na web v základných, jednoduchých formátoch tak, aby si ich mohol otvoriť každý z akéhokoľvek počítača. Boli tam len knihy, na ktoré sa už nevzťahovali autorské práva. „Jediná osoba, ktorá pracuje vo svojej pivnici, má moc dať obľúbené knihy miliónom či miliardám ľudí," povedal v rozhovore pre magazín Searcher v roku 2002.
Bol zanietený preto, čo robil, hoci vyžiť sa z toho nedalo. Hart po nociach opravoval hi-fi stereá, aby si zarobil na seba i na projekt. Ale bol to typ človeka, ktorý veci nerobí ako iní. „Radšej užil lieky, ktoré mal doma, ako by zašiel k lekárovi. A vyrobil mnoho počítačov a iných prístrojov často z vyradených súčiastok," povedal o ňom Newby.
Hartov projekt mal aj svojich kritikov. Hlavne akademici sa hnevali, koľko je v elektronických knihách tlačových a iných chýb. Harta to neodradilo. „Nerobím to, aby bola šťastná akademická komunita, chcem, aby projekt slúžil masám," povedal pre Chicago Tribune v roku 1999.
Za prvých 16 rokov prepísal 313 kníh. Neskôr mu začali pomáhať dobrovoľníci, nahadzovanie kníh potom uľahčil skener. Dnes je na stránkach projektu 36-tisíc elektronických kníh v 60 jazykoch sveta. Najčítanejšia je Kámasútra (25-tisíc stiahnutí) či Dobrodružstvá Sherlocka Holmesa (18-tisíc stiahnutí). V prvej stovke je aj román Karla Čapka R.U.R.
Svojmu dielu sa Hart venoval 40 rokov. medzi knihami, ktoré si môžete v angličtine stiahnuť, sú aj jeho dve vlatsné. Malá história internetu a Básne a poviedky z Rumunska. Hart sníval, že v roku 2020 ponúkne ľuďom milión kníh. Ak sa tak stane, zakladateľ najväčšej digitálnej knižnice už pri tom nebude.
