Mikloš navrhol blokovať weby stávkových firiem, ktoré nemajú slovenskú licenciu. Európsky súd už rozhodol, že takáto cenzúra je legálna.
Agentúrne spravodajstvo sme o 20:56 nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Ministerstvo financií chce blokovať prístup na web zahraničných lotériových a stávkových spoločností, ktoré nemajú slovenskú licenciu. Ide napríklad o bet-at-home či bwin.
Novela zákona o hazardných hrách, ktorá cenzúru webu umožní, je reakciou aj na hokejový šampionát, keď využíval bet-at-home masívnu reklamnú kampaň.
Jej slovenskí klienti nemajú istotu vyplácania výhier, keďže firma má sídlo na Malte.
„Naše orgány na ňu nemajú dosah,“ hovorí advokát Tomáš Kamenec, ktorý radí štátnemu Tiposu v oblasti regulácie hazardu. Zahraničné firmy sú stratou aj pre štát, keďže u nás neodvádzajú dane a ani odvody.
Cenzúra s pravidlami
Aj keď návrh môže pripomínať politiku východnejších krajín, Kamenec sa zneužitia neobáva. „Ide výhradne o weby, ktoré prevádzkujú nelicencované hazardné hry.“
Mimovládna Spoločnosť pre otvorené informačné technológie upozorňuje, že blokovanie hrozí napríklad aj Facebooku. Sociálna sieť totiž umožňuje hrať internetovú ruletu či poker.
Blokovanie webov nelicencovaných stávkových firiem bude fungovať cez čiernu listinu, ktorú bude zostavovať Daňový úrad Bratislava. Zoznam bude aktualizovať dvakrát do mesiaca. Operátori budú povinní blokovať prístup na weby, ktoré daňováci na zoznam zapíšu.
Desať dní pred zapísaním na zoznam príde zahraničnej firme e-mail s výzvou, aby sa zo Slovenska stiahla sama alebo si vybavila licenciu. Keď nebude reagovať, operátori web zablokujú. „Nejde o správne konanie, pretože to by vedeli obštrukciami blokovať,“ hovorí Kamenec.
Nejde o novinku
Takýto spôsob ochrany používajú v Portugalsku, Francúzsku, alebo americkej Minnesote. O cenzúru hazardu na webe sa pokúsilo aj Taliansko, napokon ho však povolilo.
Dnes sú telekomunikačné spoločnosti povinné odstraňovať z webu problémový obsah, napríklad detskú pornografiu. No až na požiadanie polície či súdu.
Cenzúru nedávno prikázal súd, keď zakázal Aliancii Fair-play zverejňovať na webe zNasichDani.sk meno konateľky spoločnosti Strabag. Firma u nás zarába najmä cez stavebné tendre.
Aj keď je legislatíva v pripomienkovom konaní len od stredy, zahraničné firmy o nej už vedia. „V súčasnosti novelu analyzujeme, v niekoľkých ustanoveniach zrejme nie je v súlade s európskym právom,“ tvrdí hovorca bet-at-home Claus Retschitzegger.
Po analýze novely zákona o hazardných hrách sa spoločnosť rozhodne, či požiada o slovenskú licenciu.
Súdny dvor: Je to legálne
Kamenec takéto stanovisko čakal. Novela je podľa neho v súlade s naším aj európskym právom.
„Hazardné hry, tak ako napríklad predaj zbraní, sú vyňaté zo smernice o službách, ktoré sa môžu poskytovať za rovnakých podmienok v celej Európskej únii,“ povedal. Členské štáty tak môžu regulovať hazard podľa vlastnej úvahy.
Jeho slová potvrdzuje aj rozsudok Európskeho súdneho dvora spred dvoch rokov. Portugalská futbalová federácia a firma bwin vtedy zažalovali vládu v Lisabone aj za blokovanie webov nelicencovaných spoločností.
Dvor síce priznal, že ide o obmedzenie slobodného podnikania a slobody obyvateľov, no dôležitý je účel.
„Sporné obmedzenie sa môže vzhľadom na osobitné črty ponuky hazardných hier cez internet, považovať za odôvodnené bojom proti podvodom a kriminalite,“ rozhodli sudcovia.
Argumentovali aj tým, že každý štát chce garantovať svojim občanom vymožiteľnosť práva.
„Členské štáty sa môžu nazdávať, že registráciu prevádzkovateľa v jednom štáte nemožno považovať za dostatočnú záruku ochrany vlastných občanov, vzhľadom na ťažkosti s posúdením čestnosti a odbornosti prevádzkovateľov,“ mieni súd.
Mimovládka protestuje
Spoločnosť pre otvorené informačné technológie zverejnila na svojom webe kritiku novely. Ochranu spotrebiteľa, prevenciu kriminality či znižovanie daňového zaťaženia nepovažuje za dostatočné argumenty za uzákonenie cenzúry internetu.
„Sme presvedčení, že presadzovanie čisto ekonomických záujmov na úkor osobných slobôd občanov je zvlášť nebezpečné a protiústavné,“ tvrdí mimovládka.
Keď prejde novela parlamentom a podpíše ju prezident, platiť začne 1. apríla 2012. Od júla 2012 začne platiť jej časť, ktorá obmedzí banky v poskytovaní služieb nelicencovaným stávkovým firmám.
Ministerstvo financií si od zmeny sľubuje aj pozitívny dosah na rozpočet. V akej výške, nie je zatiaľ jasné. Závisí to od toho, koľko zahraničných firiem požiada o našu licenciu. Asociácia stávkových spoločností tvrdí, že štát prichádza cez nelicencované firmy o päť miliónov eur ročne.
