Samota nesvedčí pinkám, ale ani ľuďom.
FOTO – ARCHÍV
Tím vedcov na čele s Fernandom Nottebohmom v pokusoch s pinkami (Taeniopyga guttata) zistil, že miera prežitia nových mozgových buniek závisí od sociálneho prostredia. Vtákov nechali žiť v troch odlišných podmienkach: ako samotárov, vo dvojici a v skupine s viac ako 45 vtákmi. O šesť týždňov skúmali tri oblasti ich mozgu. Vtáky, ktoré žili vo veľkej skupine, mali o 30 percent viac mozgových buniek ako samotárske pinky. Bolo to viditeľné v regióne mozgu, ktorý je zodpovedný za zvukové prejavy. U samčekov sa vytvoril dokonca dvojnásobok mozgových buniek. Možné vysvetlenie je také, že vtáky sa pokúšali zapamätať si spev iných členov skupiny.
„Je to zaujímavý výsledok,“ komentoval zistenie newyorských kolegov expert na neurológiu Arturo Alvarez-Buylla z Kalifornskej univerzity. Aj v mozgu dospelých ľudí sa totiž tvoria nové nervové bunky a veľa sociálnych kontaktov možno prospeje ich prežitiu. „Nevieme presne, kde a koľko nervových buniek sa tvorí v ľudskom mozgu a či sa to deje po celý život,“ upozornil Alvarez-Buylla. (tasr)
