zástava srdca.
Pri údere zdravého srdcového svalu ním prechádza vlna elektrickej aktivity. Cez vnútro svalu smeruje na povrch srdca a spôsobuje jeho stiahnutie. Pri preskočení sťahu srdca je táto postupnosť narušená. Elektrická aktivita dostatočne neopadne, ale sústreďuje sa do okolia svalu a výsledkom sú arytmie.
„Túto aktivitu môže simulovať podrobný biofyzikálny a anatomický model. S jeho pomocou možno testovať rôzne farmakologické a fyzikálne terapie, ktoré sa o pacienta optimálne postarajú,“ povedal Clayton.
Simulácia si však vyžaduje obrovskú kapacitu počítačovej pamäte. Aj s najvýkonnejším vybavením trvá simulácia jedinej sekundy srdcovej aktivity v súčasnosti 24 hodín. Na obrazovke sa ukáže farebný obraz bijúceho srdca, ktoré vykazuje elektrickú aktivitu a umožňuje vizualizovať účinky rozličných terapií. V rovnakom čase možno simulovať elektrické signály, ktoré zaznamenáva externý monitor. Názorne to ukazuje, ako sa určitý stav srdca odrazí v elektrokardiograme. Clayton verí, že simulačná technológia poskytne informácie pre každodenné ošetrovanie pacientov. Najviac pomôže tým, ktorí sú po srdcovej príhode náchylní na komorovú fibriláciu. (tasr)
