Najstarší člen ľudskej rodiny sa volá Toumai

Francúzsko-americko-čadský tím paleontológov našiel v čadskej púšti zachované pozostatky najstaršieho príbuzného moderného človeka. Objav lebky Sahelanthropus tchadensis posúva dobu oddelenia hominidov, z ktorých sa napokon vyvinul Homo sapiens, od vetvy


Časť čeľuste tvora z Čadu.


Michel Brunet.


Lebka Sahelanthropus tchadensis, ktorú našiel tím pod vedením Michela Bruneta v čadskej púšti.


Rekonštrukcia hlavy zástupcu Australopithecus afarensis, ktorý žil pred tromi miliónmi rokov.

tzv. „veľkých opíc“ (šimpanzy a gorily) takmer o milión rokov do minulosti. História ľudského rodu, ktorá sa azda začala na širokých planinách Afriky, je tak čoraz zamotanejšia. Prestáva totiž byť zrejmé, nielen odkiaľ, ale aj kedy sme vykročili na cestu k dnešnej podobe. Čítanie z knihy života ani zďaleka nie je ukončené.Čo našiel Michel Brunet?

Čo teda v skutočnosti Michel Brunet a jeho kolegovia našli? Paleontológovia odkryli 6 až 7 miliónov rokov staré fosílne úlomky tvora so znakmi človeka, tzv. hominida. V zemi sa našla takmer kompletná lebka s úlomkami čeľuste a zubov. Pravekého tvora vedci hneď pomenovali a dali mu meno Toumai, čo v jednom z miestnych nárečí znamená „nádej života“. Toumai bol s najväčšou pravdepodobnosťou samec veľkosti súčasného šimpanza. Dôležitosť tohto objavu spočíva v tom, že ide o hominida, ktorý je omnoho starší než akýkoľvek doteraz nájdený človeku podobný tvor. Okrem toho, v tejto záhadnej bytosti sa miešajú rysy primitívneho a pokročilého vývoja. Veľkosťou časti lebky, kde sa nachádza mozog, sa Toumai podobá ľudoopovi alebo šimpanzovi, tvár mal však krátku a zuby pomerne malé, podobné ľudským. Nadočnicové oblúky sú tiež typické skôr pre druh Homo ako pre jeho predchodcov. Ak moderní ľudia skutočne pochádzajú z vývojovej vetvy, v ktorej sme kedysi boli spolu so šimpanzmi, potom paleontológovia a antropológovia budú musieť prepísať doterajšie poučky. Vek Toumaia totiž svedčí o tom, že tento tvor sa na Zemi objavil omnoho skôr, ako sa doteraz predpokladalo. Na základe porovnávania vzoriek DNA medzi človekom a šimpanzom sa zdá, že náš spoločný predok žil pred zhruba 5 až 7 miliónmi rokov. Nález Toumaia tak svedčí o tom, že „molekulárne hodiny“ tikajú oveľa pomalšie, ako si evoluční biológovia mysleli.

Vedel, že ho nájde

Moderné rysy tvora z Čadu tiež svedčia o tom, že jeho pôvod pramení vo vetve moderných ľudí oveľa zreteľnejšie ako v prípade rôznych typov ľudoopov z obdobia pred 2 až 5 miliónmi rokov, ktoré sa počas posledných 70. rokov minulého storočia zaklasifikovali. „Vedel som, že ho raz nájdem… Hľadám ho už 25 rokov,“ povedal bezprostredne po objave v rozhovore pre BBC jeho autor Michel Brunet, novodobý Indiana Jones z University of Poitiers vo Francúzsku.

Mnohí antropológovia sa zhodujú, že Brunet urobil najväčší objav v oblasti pátrania po pôvode moderného človeka od doby objavu Australopiteka v 20-tych rokoch minulého storočia. Henry Gee, redaktor prestížneho odborného časopisu Nature, v ktorom 11. júla vyšiel o Toumaiovi článok, hovorí, že jeho objav dokazuje, aký je proces evolúcie kľukatý. Cesta, ktorou sme prešli od spoločného predka až k tomu, čím sme dnes, mala mnoho odbočiek.

Smutný Leakey, optimistický Darwin

Podľa profesora Chrisa Stringera z Natural History Museum v Londýne je nález Brunetovho tímu mimoriadne dôležitý z dvoch hľadísk. Po prvé, doteraz sa takmer výlučne hľadali stopy po našich predkoch blízko pobrežia východnej Afriky alebo v Etiópii, Brunet však našiel Toumaia takmer 1600 kilometrov vo vnútrozemskej púšti, v oblasti zvanej Toros-Menalla. V tej istej geologickej vrstve, kde ležal Toumai, našli vedci aj pozostatky viac ako 40 druhov rýb, plazov a cicavcov vrátane mäsožravých dravcov, slonov, žiráf, antilop alebo opíc. Tieto nálezy pomohli zásadným spôsobom určiť vek Toumaia. Po druhé, toto je prvá a zatiaľ jediná pomerne kompletná lebka z obdobia tzv. fossil gap (fosílnej pauzy), ktorá trvala päť miliónov rokov (9–4 miliónov rokov). Náš spoločný predok so šimpanzmi a gorilami žil pred deviatimi miliónmi rokov a australopithecus sa objavil až zhruba pred štyrmi miliónmi rokov.

Paleontológovia až do objavu Toumaia nenašli žiadne pozostatky po zástupcovi (alebo zástupcoch), ktorý žil počas týchto piatich miliónov rokov

„Je iróniou, že zo všetkých období ľudskej evolúcie máme najviac skamenelín práve z obdobia posledných niekoľko tisícok rokov,“ hovorí smutne paleontológ Richard Leakey vo svojej knihe Pôvod ľudstva. Verme, že sa jeden z najväčších vedcov minulého storočia Charles Darwin nemýlil, keď raz stroho napísal: „Pôvod človeka a jeho história budú objasnené.“

MICHAL ŠERŠEŇ

Predpokladá sa, že k oddeleniu ľudských predchodcov od ľudoopov došlo niekedy pred 15 až 20 miliónmi rokov. Niektorí antropológovia dokonca posúvajú túto hranicu do dôb pred takmer 40 miliónmi rokov. Vôbec najstarším hominidom bol až do objavu Toumaia Ardipithecus ramidus, ktorý žil pred 4,4 milióna rokov. Pozostatky tohto druhu boli objavené v roku 1994. Tento prehistorický tvor už s najväčšou pravdepodobnosťou chodil vzpriamene. V roku 1994 sa v Keni našlo 9 fosílií zástupcov Australopithecus anamensis, ktorý žil v období pred 4,2 až 3,9 milióna rokov. Australopithecus afarensis žil v období pred 3,9 až 3 miliónmi rokov. Jeho lebka sa podobala lebke šimpanza. Dorastal až do výšky 150 centimetrov. Prešlo však ešte viac ako 1,5 milióna rokov, kým sa pred zhruba 1,5 milióna rokov na Zemi objavil Homo erectus, alebo Človek vzpriamený. Bol to prvý hominid, ktorého pozostatky sa našli okrem Afriky aj v Európe a Ázii a predpokladá sa, že už poznal oheň a primitívne kamenné nástroje. Vývojový diagram smeruje ďalej k druhu Homo sapiens – Človek rozumný (objavil sa pred 500-tisíc rokmi), Homo neanderthalensis – Človek neandertálsky (objavil sa zhruba pred 230-tisíc rokmi) a konečne Homo sapiens sapiens – Človek moderný (objavil sa pred 120-tisíc rokmi).

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  2. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  3. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  5. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  6. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  7. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  8. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  9. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  10. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  1. Dovolenka snov či chladnička plná jedla? Oslavujte s BILLA
  2. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  3. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  4. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  5. Čo nemôžete zaregistrovať ako ochrannú známku?
  6. Potrebujete ochrannú známku pre Váš produkt ?
  7. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  8. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  9. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  10. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 16 568
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 970
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 471
  4. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 718
  5. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 592
  6. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 8 390
  7. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 7 139
  8. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 5 861
  9. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára! 4 938
  10. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 4 868

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Saudská Arábia priznala smrť novinára Chášukdžího

Zomrel vraj po bitke s ľuďmi, s ktorými sa na konzuláte zišiel.

Neprehliadnite tiež

Štart Európy k Merkúru sa vydaril

Sondy poletia sedem rokov.

PODCAST ZOOM

Zoom: Veľký úspech slovenských vedcov, odhalili tajomstvo Mayov

K zásadnému objavu pomohli moderné technológie.

Ako poletí BepiColombo na Merkúr?

Na Merkúr poletia sedem rokov tri moduly. Jeden ich bude brzdiť a dva sa budú viezť.