Model elektronického posilňovača riadenia vyvinutý v rožnovských laboratóriách Motoroly. „Volant“ je úplne vpravo. FOTO – MCSL
obne bola – je mi to jedno (len nech to funguje).
Pohľad do výskumného laboratória, kde inžinieri pripravujú technológie umožňujúce riešenie takýchto problémov, nie je zaujímavý preto, že by bežnému človeku umožnil pochopiť, ako jeho práčka funguje, ale preto, že tu môžete získať predstavu o tom, čo všetko bude vedieť práčka alebo auto, na ktoré si dnes ešte len začínate šetriť.
Budúcnosť nevyzerá ako sci-fi
Americká firma Motorola je známa najmä ako výrobca mobilných telefónov. Jej divízia polovodičov je však aj najväčším svetovým výrobcom riadiacich procesorov – zariadení, ktoré zostávajú bežným používateľom skryté, no ovládajú činnosť obrovského množstva prístrojov okolo nás, od napohľad jednoduchých chladničiek alebo práčok až po riadenie množstva čiastkových úloh v osobnom aute.
Jedno z troch európskych vývojových centier Motoroly sa nachádza aj pár kilometrov od slovenských hraníc, v moravskom Rožnove pod Radhoštěm. Inžinieri sa tu zaoberajú najmä vývojom v oblasti riadenia motorov a prepájania rôznych elektrospotrebičov v domácnostiach.
Pod pojmom „systémové laboratóriá“ si pravdepodobne väčšina z nás predstaví supermoderný antiseptický priestor ohradený vysokým múrom a strážený bezpečnostnou službou, kde sa dvere pred vami otvárajú automaticky a na stoloch sa povaľujú atraktívne plastikové modely hitov budúcej sezóny.
V skutočnosti pôsobí dvojposchodová budova rožnovského laboratória zvonka supermoderne asi ako riaditeľstvo tehelných závodov a interiér tiež na prvý pohľad pripomína skôr štedro sponzorovaný klub Krúžku mladých technikov, než kozmickú loď Enterprise.
V tradičných kanceláriách má väčšina zamestnancov dva stoly – na jednom stojí klasický počítač a hneď vedľa neho „rozpitvaný“ elektronický prístroj, na ktorom inžinier práve pracuje. Fotenie je prísne zakázané a dvojjazyčný nápis pri vchode upozorňuje, že pri odchode vám budú skontrolované tašky – v skutočnosti vás však nikto nekontroluje a prezrieť si môžete všetky časti laboratória. Niet divu, novinár bez technického vzdelania totiž nedokáže ani približne určiť zmysel žiadneho zo zariadení – všade len samé tlačidlá a kontrolky, meracie prístroje, páčky, integrované obvody. „Možno kaput,“ hlása veselo žltý lístok prilepený na jednom z prístrojov. Ďalší je už jednoducho len „kaput“ – bol to však len nadmerne opotrebovaný merací prístroj alebo jedna z mnohých vízií, ktorá sa už asi nestane realitou?
V celom laboratóriu pracuje len približne tridsať ľudí, ktorí sem väčšinou nastúpia hneď po skončení školy. Vekový priemer zamestnancov je nižší než 30 rokov. Predstava, že typický inžinier je bradatý, nižšieho vzrastu a nepretržite nosí okuliare, je hlúpym predsudkom, na tomto špičkovom pracovisku si však z neho mnohí zamestnanci nič nerobia a pokojne vyzerajú práve takto.
V celej budove nenájdete žiadne modely budúcich výrobkov s atraktívnym futuristickým dizajnom – nevyvíjajú sa tu totiž prístroje určené pre koncových zákazníkov, ale technológie, na ktorých postavia svoje produkty iní výrobcovia. Napríklad spomínaný výrobca vašej práčky.
Kedy bude práčka online?
Jedným z produktov rožnovského vývojového laboratória je napríklad Vstupná brána pre prepojenie domácnosti (Home interconnectivity gateway). Tá umožňuje prepojenie ľubovoľných zariadení vo vašej domácnosti (práčky, počítača či ovládača vykurovania) medzi sebou a prostredníctvom telefónnej linky aj ich spojenie so svetom. Necelých 10 centimetrov dlhé zariadenie funguje na systéme Linux a tak môže slúžiť aj ako malý webserver pre vašu rodinnú webovú stránku (nemá pevný disk, ale 16 MB flash pamäte) či firewall na ochranu domácej počítačovej siete pred internetovými votrelcami. Rôzne domáce prístroje sa pritom môžu pripojiť rôznymi spôsobmi: prenosný počítač pravdepodobne bezdrôtovo, pri práčke bude zasa vhodné využiť bežný kábel, ktorý jej dodáva aj elektrickú energiu.
Potreba spojenia domáceho počítača so svetom je zjavná, na čo však môže byť dobré pripojenie práčky na sieť? „Ak dokáže vaša práčka komunikovať s okolitým svetom, v mnohých prípadoch bude napríklad možné lokalizovať na diaľku jej poruchu,“ vysvetľuje Leoš Chalupa, ktorý v Motorole pracuje na vývoji systémov pre riadenie motorov už sedem rokov. „Opravár k vám príde už s konkrétnym riešením problému. Ak sa vám pokazí napríklad mraznička, pri ktorej vám naozaj záleží na tom, ako rýchlo bude opravená, je to veľká výhoda,“ tvrdí Chalupa. Tu sa však možnosti využitia nekončia. „V niektorých severských krajinách už funguje koncept, keď práčku nekúpite, ale dostanete ju do prenájmu a platíte za počet vypraní – ten sa potom dá sledovať vďaka domácej sieti,“ hovorí Chalupa. Centrálne prepojenie rôznych domácich zariadení môže aj šetriť peniaze. „V niektorých krajinách už majú ľudia v domoch toľko elektrospotrebičov, že musia optimalizovať svoj odber elektriny, aby neplatili zbytočné poplatky za prekročenie povoleného odberu v špičke. Spotrebiče by preto mali navzájom komunikovať a ‘dohodnúť sa‘ na rozdelení spotreby v čase. Ak zapnete mikrovlnku alebo televízor, chcete ich používať hneď, ale voda sa môže zohrievať kedykoľvek a vypranie možno tiež pár hodín počká, ak vám to môže ušetriť peniaze,“ vysvetľuje Chalupa.
Motorola zároveň dodáva aj riadiace procesory, ktoré umožňujú optimalizáciu výkonu jednotlivých zariadení samostatne. Ten vo vašej novej práčke napríklad podľa hmotnosti bielizne vypočíta, koľko vody sa má napustiť, aby po nasiaknutí bielizne nezostala v bubne žiadna navyše. Zároveň optimalizuje rýchlosť otáčok bubna tak, aby sa vaše nohavice od neho odlepili a spadli na spodok bubna práve vtedy, keď budú v jeho najvyššom bode – vtedy bude totiž najlepšie vyprané.
Tieto problémy sa doteraz riešili inštaláciou drahých snímačov – napríklad snímača množstva vody v bubne. Ak si však práčka dokáže sama vďaka procesoru výšku hladiny vypočítať, zaplatíte za ňu menej.
Auto, ktoré si neopravíte
Podobný problém – ako nahradiť drahé snímače schopnosťou systému vypočítať si potrebné údaje bez nich – rieši rožnovské laboratórium aj pre automobilový priemysel. V drahom Mercedese napríklad nemusíte upravovať rýchlosť pohybu stieračov, pretože auto sleduje s pomocou špeciálneho snímača množstvo vody na okne a podľa toho riadi ich funkciu. Cieľom inžinierov Motoroly je, aby si mohli takýto komfort dopriať aj majitelia lacnejších áut. Vďaka ich mikroprocesoru si auto dokáže vypočítať potrebnú rýchlosť pohybu stieračov z rýchlosti auta a odporu, ktoré sklo kladie stieračom (čím je suchšie, tým väčší odpor) a zaobíde sa tak bez snímača množstva vody.
„Dnešné moderné auto vyššej strednej triedy má vyše 110 elektromotorov, takže tu skutočne je čo riadiť – ak si chcete hoci len nastaviť spätné zrkadlo, alebo pozriete na ukazovateľa paliva alebo rýchlosti, sú za tým riadiace mikroprocesory,“ vysvetľuje Leoš Chalupa. Trendom je nahrádzať čoraz viac tradičných častí auta elektronikou – napríklad hydraulický posilňovač riadenia lacnejším a efektívnejším elektronickým. „Elektronické auto je totiž jedinou možnosťou, ako zvládnuť obrovský nárast počtu automobilov,“ myslí si Chalupa. „Ak si nechceme celú krajinu zabetónovať diaľnicami, budeme jednoducho musieť zvýšiť hustotu áut na cestách. Keď bude auto ovládať elektronika, budeme mať možnosť uvažovať aj nad riešením, ktoré sa už využíva v letectve – automatickým vodičom.“ Autor: Richard Havroš, Rožnov pod Radhoštěm – Bratislava
