RATISLAVA. „Haló, tu som!“ Delfíny si podľa najnovších vedeckých zistení posielajú informácie pod vodou podobne ako ľudia na zemi. Nepískajú, ako sa doteraz predpokladalo, ale rozochvievajú tkanivo v nose, podobne ako sa to deje s ľudskými hlasivkami.
Zistil to tím biológa Petera Madsena z biologického inštitútu dánskej univerzity v Aarhuse. Jeho výsledky zverejnil vedecký magazín Biology Letters.
Záhada zvukov v hĺbkach
Madsenov tím podľa Discovery digitalizoval a analyzoval starší výskum, v ktorom 12ročnému samcovi delfína skákavého dali vdýchnuť zmes 80 percent hélia a 20 percent kyslíka. Po vdýchnutí takejto zmesi človek piští vysokým hlasom. Keby chcel pískať, pískal by takmer dvakrát vyšším hlasom.
Výška tónu, aký delfín vydával, sa však po vdýchnutí zmesi nezmenila.
Fakty
Delfín skákavý
Morský cicavec,
dĺžka 2 až 4 metre, hmotnosť 150 až 650 kilogramov,
pod vodou vydrží 15 minút,
žije v skupinách s 10 až 30 členmi, pri love spolupracujú,
môže sa dožiť až 40 rokov.
To, že delfíny pískajú, sa všeobecne zaužívalo od konca 40. rokov 20. storočia, keď toto označenie použili v štúdii, ktorá vyšla v magazíne Science.
Vedci si lámali hlavu nad tým, ako komunikujú pri plávaní v hĺbkach, kde je vyšší tlak. Vzduchové dutiny, ktoré sa využívajú na pískanie, sú vo väčších hĺbkach stlačenejšie a frekvencia zvuku vyššia.
Madsen zistil, že keďže delfín nezmenil zvuk, nemôže používať na tvorenie zvuku vzduchové dutiny v nose. Namiesto toho podľa neho vytvára zvuk tkanivom v nose. Rozochvieva ho určitou frekvenciou prostredníctvom prispôsobenia napnutia svalov a prúdu vzduchu.
„Presne tak vyrábame zvuk my, ľudia, hlasivkami, keď rozprávame,“ povedal Madsen pre Discovery.
Delfíny si tak sprostredkujú informácie o totožnosti, aby sa jeden druhému na veľkých plochách nestratili.
Podľa vedeckého tímu sa toto zistenie zrejme vzťahuje aj na iné zubaté veľryby.
Cvrkot aj cvakanie
V rámci výskumu Madsenov tím tiež zistil, že stratenú schopnosť dokázali delfíny obnoviť v zmenenej podobe.
„Pozemskí predchodcovia delfínov pravdepodobne vydávali zvuky ako ľudia, stratili túto schopnosť, keď sa presunuli do vody, a nakoniec sa u nich vyvinula znovu, no prostredníctvom úplne iného anatomického usporiadania v nose,“ povedal Madsen.
Zvuk podobný pískaniu nie je jediný, čo morské cicavce vydávajú. Využívajú aj cvrkot a cvakanie, čo by mohlo predznamenať komplexnú sociálnu komunikáciu.
Odborníci na akustiku John Stuart Reid a Jack Kassewitz nedávno zverejnili nástroj CymaScope, ktorý umožňuje zobraziť detailnú štruktúru zvukov delfínov a skúmať ich. Dúfajú, že raz umožní, aby sme sa s delfínmi mohli porozprávať aj my.
Smrť prežívajú rôzne
Delfíny sa správajú inak, keď člen ich skupiny zomrie náhle, a inak, keď smrť očakávajú.
BRATISLAVA. Smrť blízkeho nenecháva chladnými ani delfíny. Sprevádzajú a pomáhajú členom svojej skupiny, ktorí umierajú, a niekedy neopúšťajú ani mŕtvych.
Dva rôzne prípady opísal Rowan Harper v magazíne New Scientist cez výskum biológa Joana Gonzalva, ktorý sa venuje delfínom.
V jednom prípade sa matka mláďa, ktoré nečakane (zrejme po útoku) umrelo, opakovane pokúšala vyniesť na hladinu, akoby chcela, aby sa nadýchlo. Volala naň a dva dni zostala pri ňom.
V druhom prípade skupina delfínov pomáhala mláďaťu, ktoré ťažko plávalo zrejme po styku s chemickým znečistením.
Podľa Gonzalva vyzerali nervózne, nepravidelne plávali, snažili sa ho nadvihnúť, no stále sa potápalo. Keď o hodinu umrelo, nechali ho klesnúť na dno a odplávali. Gonzalvo predpokladá, že splnili svoju úlohu – sprevádzať ho na druhý svet.
Ela Rybárová
