Lystrosaurus
Obdobie: neskorý perm, raný trias
Veľkosť: do 1 m
Špecialita: prežil
Výskyt fosílií: Antarktída, India, Afrika
V predošlých dieloch sme si ukazovali zvery, ktoré boli vo svojej dobe najlepšími či aspoň najväčšími lovcami. Každý jeden bol kandidát na školákov zlý sen.
V dnešnom dieli musíme urobiť výnimku – na začiatku druhohôr jednoducho nebolo z čoho vyberať.
Matka všetkých masových vymieraníNa konci prvohôr sa stala nemilá vec – najmasovejšie vymieranie, aké táto planéta pamätá. To, čo položilo na konci kriedy dinosaury, je oproti permsko-triasovému vymieraniu len také veľkonočné upratovanie, hoci granátom.
Na konci permu totiž vymrelo 70% druhov suchozemských stavovcov a neuveriteľných 96% druhov morskej fauny. (Posledné zbohom sme vtedy dali napríklad trilobitom a panciernatým rybám.) Toto vymieranie je zároveň jediné, ktoré vážne postihlo aj hmyz.
Intenzita vymierania
Čo sa to vlastne vtedy stalo, je dodnes predmetom výskumu a protichodných hypotéz. Predsa len, bolo to pred 251 miliónmi rokov a to si nepamätá už ani Eva Máziková.
Jedna z tých ucelenejších teórií tvrdí, že na Sibíri sa prebudil supervulkán (nálezy svedčia o kilometroch(!) stuhnutej lávy). Erupcie zároveň zapálili ložiská uhlia.
V atmosfére ohromne narástol obsah kysličníka uhličitého, vplyvom skleníkového efektu sa výrazne oteplila Zem. Teplo z dna morí uvoľnilo metán – ďalší skleníkový plyn, a nasledovalo ďalšie oteplenie. Voda na planéte sa odparovala viac a rýchlejšie.
Hladina morí poklesla, salinita stúpla. Na vyprahnutej súši pokapali rastliny a bez ich fotosyntézy klesol obsah kyslíka z pôvodných 30% na 10%. Permské zvieratá sa jednoducho udusili.
Kam sa hrabe druhohorný asteroid?
S inou teóriou sa môžete oboznámiť vo výbornej prednáške Petra Warda na TED-e.
Štatistický víťazLystrosaurus bol groteskný, neforemný jašter, veľký asi ako prasa. A nebol to krvilačný lovec, ani náhodou. Bol to bylinožravec. To, že najväčšou zlobou raného triasu sa stal práve on, je čistý trapas a príroda sa za to isto ošíva až podnes.
Lystrosaurus murrayi
Jeho víťazstvo je totiž čisto štatistického charakteru – po Veľkom vymieraní 90 – 95% všetkých stavovcov na Zemeguli tvorili Lystrosaury. Jeden jediný živočíšny rod.
Predstavte si, že prídete do ZOO Bojnice v období permu a z jej 3000 zvierat je 2700 Lystrosaurov. Deväť voliér by ste prešli, kým by ste uvideli niečo iné ako Lystrosaura.
Lystrosaurus bol therapsid, teda mierne pokročilý cicavcovitý plaz. Na rozdiel od Dimetrodona, ktorého radíme k pelykosaurom, už nestál s nohami naširoko ako plaz, ale ešte ani vzpriamene s nohami pod trupom ako cynodonty, ďalší vývojový stupienok k cicavcom.
Lystrosaurus georgi
Patril k infraradu dicynodontia, čo znamená, že mal iba dva zuby – horné očné. Vyčnievali ako krátke mrožie kly smerom nadol a slúžili mu zrejme na predvádzanie sa a na súboje. Papuľu mal podobnú korytnačke, so zrohovateným zobákom, ktorým odtŕhal vegetáciu. Keďže nemal zuby, potravu drvil o zrohovatené podnebie.
Katastrofický taxónPrečo po permsko-triasovom vymieraní ovládol Zem práve Lystrosaurus, ešte nikto vierohodne nevysvetlil. Jedna z teórií je, že Lystrosaurus žil v norách pod zemou a bol zvyknutý na „vydýchaný vzduch“ ešte pred odkysličením atmosféry.
Ďalšia teória tvrdí, že to bolo tým, že Lystrosaurus nebol na nič špecializovaný – vedel žiť aj pri vode a žral všetko. Naopak, Lystrosaura nežral nikto, všetky väčšie predátory pomreli.
Najpravdepodobnejšia je však domnienka britského paleontológa Michaela J. Bentona, ktorý tvrdí, že Lystrosaurus mal skrátka šťastie.
Kým sa príroda plne spamätala z Veľkého vymierania, prešlo dobrých 30 miliónov rokov. Nanovo rozdané karty však už nepriali predchodcom cicavcov a Zem ovládli plazy. Prečo a ako, to si povieme nabudúce.
A až by ste sa celý článok báli, že my, ľudia, sme sa dožili dnešného dňa iba a len vďaka tomuto nevzhľadnému jašterovitému prasaťu, teda potupne, nedôstojne, tak to ostaňte pokojní. Naše cicavčie pokolenie zachránil cynodont Thrinaxodon, taký tridsaťcentimetrový potkan.
Autor: Samo Trnka (foto: Wikimedia)
