Nech ste boli priklonení ku ktorejkoľvek strane, tou najdôležitejšou otázkou ostávalo čosi iné. Ak by aj existovali, budú po príchode agresívni so snahou o našu asimiláciu alebo ich privítame chlebom a soľou?
V Bagdade to už vedia a lepšie bude povolať schopného stratéga, ktorý dokáže prejsť podivnou anomáliou. Tá sa usadila priamo v centre a likviduje všetko živé, no prejsť cez jednotlivé bariéry sa zatiaľ nepodarilo nikomu. Ľudia sú rasou zvedavou, takže sa napriek hrozbe devastácie pokúšajú prejsť ťažkým odporom až k jadru problému, havarovanému mimozemskému korábu, kde chcú zrejme spraviť najväčšiu party sveta. Alebo tú rozprávku s novými technológiami istotne poznáte a možno je i skôr pravdepodobná. Dôvod, prečo ísť z bodu A do bodu B teda máme a bolo by to v podstate úplne jedno. Mohli sme pokojne viesť Červenú čiapočku za babičkou a stačilo by nám to ku šťastiu.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Herné princípy Anomaly: Warzone Earth sú jednoduché. Poznáte žáner "tower defense" hier? V nich budujete vežičky, ktoré sa bránia nepriateľským vlnám pokúšajúcim dostať sa k vašej základni za účelom jej zničenia. Presne tomu sa v tower defense strategických hrách snažíte zabrániť stavaním statickej obrany. Na rôznych panáčikov sú výhodnejšie iné veže, niektoré len spomaľujú protivníka, iné sú rýchle, ale menej odolné a podobne. Vývojári z 11 bit Studios tento žáner prevrátili naruby a miesto toho, aby ste boli v úlohe obrancu tentoraz útočíte. Nenecháte predsa padnúť Bagdad (a po šestici splnených misií i Tokio) do rúk umastených emzákov!
V praxi to znamená jediné: mesto so svojimi ulicami predstavuje bludisko, v ktorom navrhujete trasu pre vaše jednotky. Po nej sa slepo vyberú, strieľajú zo svojich zbraní po nepriateľských vežiach (rôznych druhov) a nezastavia sa pred ničím, leda v prípade, že trápne vybuchnú, ak im energia klesne na nulu. A aby nedošlo k tomuto nepríjemnému incidentu, pobehujete po mape vy. Postavička malého generála je v podstate nesmrteľná, hoc má vlastnú životnú energiu. Ak sa minie, jednoducho odpadnete, narátate do troch a hor sa ďalej taktizovať. Ono sa to môže zdať ako primitívna hračka, no má to háčik. Ako generál používate niekoľko špeciálnych bonusov s určitým dosahom (uzdravenie, maketa tanku, po ktorom nepriatelia pália primárne, rušička radarov alebo si na pomoc zavoláte leteckú podporu, a tá sa bombardovaniu nebráni).
Nijakým iným spôsobom pochod jednotiek či ich správanie ovplyvňovať nemôžete. Spomínané bonusy aktivujete presne na vybrané miesto a keďže sa jednotky pohybujú (chvalabohu všetky konštantnou rýchlosťou), treba rozmýšľať, kam časovo (alebo energiou) obmedzujúci upgrade položiť, aby bol z neho najväčší úžitok. Pri tejto voľbe sa hra chvalabohu pozastaví, podobne i po prepnutí do taktickej mapy. Na schematickej obrazovke vidíte ulice mesta v prehľadnom a zjednodušenom plániku. Tu zas určujete trasu jednotiek s korekciou vybraného smeru na križovatkách. Napriek tomu, že inak je ovládanie absolútne zjednodušené a postačí vám myš, práve navrhovanie trás by bolo možno praktickejšie pri "ťahaní cesty" ako so zmenami šípok na križovatkách, kde sa všetkým musíte preklikať a niekedy to jednoducho trvá.
Aby to nebolo tak jednoduché, za zničené veže dostanete finančné bonusy (nachádzate ich na mape, prípadne dostanete niečo od strýčka Sama). Peniaze nemíňate v baroch a na ľahké devy, lež si za ne nakupujete nové jednotky (rôznych druhov, napríklad štít nedokáže strieľať, za to však dokáže jednotku pred a za sebou ochrániť... ehm... štítom) a k tomu ich môžete za nemalý peniaz vylepšovať. Do čoho investovať a ako tie do nekonečna kráčajúce kopy železa poukladať za seba, je na vás. Ovládanie je prirodzené, umelá inteligencia na bode mrazu, no dokáže vás prevalcovať a technické spracovanie nezvyčajne poteší.
Napriek tomu, že všetko sledujete z top-down pohľadu, čiže sa na svet pozeráte ako vták (myslené to letiace čudo na oblohe, žiadny hanlivé oslovenie), je spracovanie úchvatné, detailné, prepracované. Hre by svedčalo interaktívnejšie prostredie, vybuchujete totiž buď len vy alebo nepriateľ. Nič to nemení na kráse zdevastovaného prostredia, použité farebné filtre dokážu navodiť zaujímavý pocit a výbuchy rozhodne nevyzerajú ako z roku raz-dva-tri. Len by to mohlo byť aspoň trochu živšie. Zvukovo sme Anomaly: Warzone Earth až tak nevnímali, no v pozadí počuť hlasy z vysielačky a neustále niečo vybuchuje. Hudba hrá, má byť štýlovo epická, no akosi nám rýchle melódie neprirástli k srdcu. O tie však vôbec nejde.
Anomaly: Warzone Earth predstavuje zaujímavú zábavku. Mozog si istotne potrénujete, pretože každý váš chybný krok je drsne potrestaný zničenou jednotkou alebo rovno celým konvojom. A každá strata vás bude bolieť, môže sa ukázať ako rozhodujúca neskôr. Tri druhy obtiažnosti, dokonca i snaha o akýsi príbeh (budete i eskortovať lietadlo), dva ďalšie módy otvorené po dohratí kampane (princípy ostávajú totožné, ide o časovo obmedzené úlohy a pod.), online rebríčky, príjemné technické spracovanie - takto si predstavujeme kvalitnú hru, ktorá za málo peňazí ponúka síce pomerne málo, no sakra kvalitnú muziku.
