Preteky v krásnych športiakoch sú dostatočne príťažlivým lákadlom. Ale nebudeme vám mazať med okolo úst – niekedy nás táto séria už vyslovene hnevala a nudila. Tam, kkde ju dostal vývojársky tím Black Box so svojim Undercover bolo dno – čo sa týka kvality i predajnosti. Nastaví najnovší diel latku ešte nižšie alebo prerazí a získa si davy fanúšikov?
Samozrejme je veľmi odvážne hodnotiť nedokončenú hru už teraz, no pochybnosti sú na mieste. Need for Speed dokázalo v očiach fanúšikov zdvihnúť Shift (a pokračovanie) či Hot Pursuit. Avšak na žiadnom nepracovali vývojári z Black Box. Tí sa snažia znovu do arkádových pretekov pretlačiť príbeh. Nemali by sme im to za zlé, niekedy to totiž môže skutočne fungovať, stačí sa pozrieť na prvého Drivera. Lenže ten vyšiel pred 12 rokmi. Na prvý pohľad Need for Speed: The Run vyzerá zaujímavo, veď posúďte sami. Náš hlavný hrdina sa zúčastní lákavého preteku naprieč celou Amerikou, z jedného pobrežia na druhé, pričom drvivú väčšinu času bude tráviť útekom. Niekto mu ide po krku a je jedno, či pôjde o mafiu alebo policajtov. Neustále honba dopredu je v podstate základnou úlohou jednotlivých misií.
Misií? Áno, ak ste po počiatočnom – a treba sa priznať že i mierne nadšene prijatom – oznámení o preteku cez USA snívali o, v rámci možností, voľnej jazde stovky stovkami kilometrov ciest v otvorenom prostredí, pekne si ľahnite späť do postieľky a snívajte. Nič také sa nekoná. Celá story je v podstate na niekoľko úsekov rozdelená jazda. Zaručuje to síce rôznorodosť prostredia, ktoré sa bude meniť podľa toho, kadiaľ budete preháňať svojho tátoša, no rozhodne nám vyše 20 tratí – ktoré sú navyše lineárne – náladu nespraví. Samozrejme, že podobné postupy používa drvivá väčšina ostatných pretekárskych hier, no potenciál The Run tkvel práve v tomto.
Aby to nebolo všetko, je arkádové jazdenie (zákruty vyberáte šmykom, jazdný model je jednoduchý, fyzika aut pripomína angličáky jazdiace po koberci) výrazne obmedzené, hoci hru poháňa Frostbite engine druhej generácie. Čiže tá vecička, ktorá nám rozpohybovala napríklad Battlefield: Bad Company 2 – akčnú hru, kde sme behali sem a tam a tešili sa z detailnej deštrukcie jednotlivých objektov. V The Run bude použitý výhradne na vizuálnu hostinu, jazdiť budeme v neviditeľnom tuneli, takže z vozovky sa takmer nepohneme a budeme sa trieskať o objekty vôkol nej. Uvidíme ako bude na tom samotná deštrukcia vozidiel, no na nejaký ten Burnout si radšej nechajte hneď zájsť chuť.
A ako na tom bude ten príbeh? V Undercover sa nás snažili (neúspešne) vtiahnuť do nelegálneho sveta spálenej gumy (reč je samozrejme o automobiloch, žiadne prasačiny) pomocou živých hercov predvádzajúcich svoje skromné umenie pred modrým plátnom. Fungovať by to aj mohlo, no niekto si neuvedomil, že hráč nemá náladu sledovať stupídne dialógy, ktoré boli zbytočne dlhé a ešte zbytočnejšie hlúpe. The Run na to ide inak: animačky samozrejme nejaké ostanú, engine hry niečo utiahne, avšak dobrodružstvo bude dávkované interaktívnou formou. Ak nenávidíte QTE (quick time event) stláčanie tlačidiel vo vhodný okamih, môžete si začať trhať vlasy.
Hlavný protagonista totiž svoje vozidlo neraz opustí. Žiadne obavy, zhnusenie ako v Driv3rovi nebude nasledovať – už len z dôvodu, že hrdinu neovládate manuálne, ale sledujete akčnú sekvenciu a keď si to hra vyžiada, musíte zatlačiť adekvátnu klávesu alebo tlačidlo na gamepade. Ak sa vám to nepodarí, máte priekak a musíte danú situáciu prejsť znovu. Toto zaujímavé a pútavé divadielko sa zvrhne v memorovanie čo a kedy stlačiť. Na rozdiel od takého Heavy Rain (alebo i dôvod, prečo si kúpiť tú čiernu krabičku zvanú PéeS3) navyše mačkáte tlačidlá ako sa rozhodli vývojári a nepôsobí to prirodzene, nesúhlasí s vykonávanou akciou. Ešte že budú prítomné interaktivne momenty, kedy sa budeme musieť napríklad poobzerať okolo seba a až potom niečo húževnato a s úsmevom na perách stlačiť.
Chcete príklad? Pri úteku v meste dôjde k nehode, po ktorej je vaše vozidlo nepojazdné. Vyskočíte z neho a začína sa naháňačka po vlastných, pričom práve pri preskokoch, podliezaní a iných "drobnostiach" musíte pomerne rýchlo reagovať. Nemusíme pripomínať, že ak nebude táto vlastnosť hry správne nastavená, nebudete sa pre ich obtiažnosť vedieť sústrediť na dej, pretože všetku pozornosť venujete QTE. Príjemne však poteší obzeranie sa okolo seba a hľadanie aktívnych objektov. Taktiež pri jednej z nehôd si musíte najprv odopnúť bezpečnostný pás = pohľadom zájdete k poistke pásu, nasleduje akčná medzi hra, následne vykopnete dvere podobným spôsobom. Či to bude fungovať, uvidíme, no Need for Speed je predovšetkým závodná hra.
Práve tu máme isté obavy. Už len z hlavnej myšlienky príbehu budú jednotlivé trate pevne zviazané a hra vás (podľa logického úsudku) nepustí ďalej, pokým nesplníte konkrétny úsek. To môže byť dvojsečná zbraň, ak vám práve jeden z módov - hoci sú založené prevažne na naháňačkách - nepôjde. V minulosti sme mohli problematické pasáže jednoducho ignorovať a keď niekomu nešlo napríklad driftovanie, pokojne ich prehliadal. Need for Speed: The Run hrateľnosťou neprekvapí, pôjde o arkádu najhrubšieho zrna. Nevadí nám to, nesmie nás však nudiť. Black Box má poslednú šancu, ďalšie sklamanie by už neprijali ani v EA.
