SME
Utorok, 24. november, 2020 | Meniny má EmíliaKrížovkyKrížovky

Mäso budeme pestovať v laboratóriu

Zvieratá, ktoré nebudú trpieť a dostatok mäsa, ktoré uspokojí celosvetový dopyt. Vedci hovoria, že prvý hamburger z laboratória môže byť už o rok.

Budúcnosť mäsa môže byť v laboratórnej výrobe.Budúcnosť mäsa môže byť v laboratórnej výrobe. (Zdroj: SITA/AP)
Ako vyrobiť mäso v skúmavke?
Najskôr sa zvieratám odoberú svalové kmeňové bunky.
Tie sa kultivujú v laboratóriu, výsledkom sú drobné pásy tkaniva.
Z tkaniva môže vzniknúť svalovina, teda mäso.
Chýba v ňom však krv a železo, takže by malo chutiť inak ako bežné mäso z obchodu.
Tento postup je zatiaľ extrémne drahý.

BRATISLAVA. To mäso by vyzeralo čudne. Zvláštne biele, bez nejakej špecifickej štruktúry, krvavý, polosurový steak by ste si z neho nepripravili. Ani chuťovo by nebolo výnimočné. Napriek tomu, že jeden hamburger by vás vyšiel na štvrť milióna eur.

Jedli by ste však pokrok: mäso, ktoré neprešlo rukami farmárov či mäsiarov, nepochádzalo z bitúnkov. Takéto mäso by totiž dopestovali vedci vo svojich laboratóriách.

Tretia revolúcia

Podobná predstava vôbec nie je vzdialená. Odborníci tvrdia, že klobásky alebo hamburgery pochádzajúce z Petriho misiek môžu byť hotové už o pol roka. A potom nebude dôvod zbytočne zabíjať milióny zvierat.

Môže to byť tretia veľká potravinová revolúcia. Prvou bolo, keď praľudia prestali zbierať plody a hodovať na mršinách a začali aktívne loviť. Druhá nastala o tisícročia neskôr, keď sme sa usadili a začali systematicky chovať zvieratá a pestovať plodiny.

Tou treťou môže byť práve okamih, keď už zvieratá nebudeme potrebovať. Jedlo si jednoducho vypestujeme v laboratóriách.

Biele a bez krvi

Mark Post z Maastrichtskej univerzity tvrdí, že takáto budúcnosť môže byť vzdialená iba pol roka.

Zatiaľ však vyzerá ako takmer trojcentimetrové pásy svalov, ktoré pochádzajú z kmeňových buniek prasiat. Podľa magazínu New Scientist veľmi vábne nevyzerajú.

„Sú biele, pretože v nich nie je žiadna krv,“ hovorí Post pre populárno-vedecký týždenník. „A tiež sa tam nachádza málo myoglobínu. Hľadáme teraz spôsob, ako tam obsah myoglobínu zapracovať a dať mäsu farbu.“

Práve minulý týždeň sa stretli vo švédskom Göteborgu vedci, aby sa zaoberali problémami pri vývoji umelého mäsa.

Mohlo by totiž predstavovať prijateľnú alternatívu nielen pre vegetariánov, ale pre všetkých, ktorým prekáža, v akých podmienkach zvieratá určené na bitúnky žijú.

Nemuselo by pritom ísť len o mäso z kráv či z ošípaných. Vďaka takejto metóde by ľudia mohli ochutnať aj mäso z tigrov či z pánd bez toho, aby sa uškodilo samotným ohrozeným druhom.

„Zatiaľ sa však nikomu takéto in vitro mäso nepodarilo vyrobiť,“ zdôrazňuje Julie Goldová z švédskej Chalmersovej univerzity technológií.

Drahý hamburger

Post rovnako priznáva, že jeho postupy sú ešte ďaleko od dokonalosti a odhaduje, že prvý „syntetický“ hamburger by stál zhruba 250-tisíc eur.

Svetová zdravotnícka organizácia však predpovedá, že do polovice storočia sa potreba mäsa na celom svete zdvojnásobí. Farmári už nebudú schopní naplniť dopyt a cena mäsa bude rásť. Mäso zo skúmavky by preto mohlo byť dobrou alternatívou.

„Nevidím dôvod, aby niekto v budúcich desaťročiach trval na dobytku. Mäso z in vitro bude jedinou voľbou,“ dodáva Post pre britský Daily Telegraph.

Otázne je, ako sa k takémuto mäsu postavia farmári. Tvrdia, že výhodou tradičného chovu je aj vplyv na životné prostredie a krajinu.

Zachránia bunky zvieratá?

Kmeňové bunky môžu zachrániť vzácne severné nosorožce pred vyhynutím.

BRATISLAVA. Fatu žije v kenskej prírodnej rezervácií a je zrejme jedna zo siedmich posledných kusov severného poddruhu nosorožca tuponosého. Zvieratá, ktoré vo voľnej prírode už prakticky vyhynuli, majú však novú šancu na prežitie. Génové inžinierstvo.

Vedecký tím Jeanne Loringovej z kalifornského Scrippsovej vedeckého inštitútu prišiel na spôsob, ako možno vďaka kmeňovým bunkám zachrániť toto zviera. Využili pritom techniku, s ktorou sa už začína experimentovať aj pri liečbe človeka.

Biológovia potrebovali získať kmeňové bunky zvierat, no embryá posledných nosorožcov sú príliš vzácne na pokusy, pri ktorých sa embryá zničia.

Vďaka nedávnemu japonskému vedeckému objavu však boli vedci schopní preprogramovať iné bunky Fatu a vytvoriť z nich takzvané indukované pluripotentné bunky. Z nich však nechcú nových nosorožcov vyklonovať, plánujú ich použiť na získanie predchodcov pohlavných buniek, ktoré sa neskôr môžu využiť pri umelom oplodnení zvierat.

Odborníci tvrdia, že podobným spôsobom sa dajú zachrániť viaceré druhy, tento postup vyskúšali aj v prípade mandrila čiernotváreho.

Tomáš Prokopčák
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Charles Darwin. Portrét z roku 1868.
Podcast Zoom špeciál

Zoom: Sú výsledky, ktorých správnosť nevieme overiť

Rozhovor s fyzikmi Máriom Zimanom a Danielom Nagajom.

Čína vyslala na Mesiac sondu, má priniesť vzorky z jeho povrchu

Vzorky z prirodzenej družice Zeme prinesie sonda po vyše 40 rokoch.

Štart čínskej sondy Čchang-e 5.

Test: iPhone 12 mini je dokonalý malý smartfón

Je malý, výkonný a robí skvelé fotky.