Nech je v akejkoľvek forme, mamička by vás zaň doma nepochválila, nech si pestujete bradu akúkoľvek dlhú a beháte stále v župane s uterákom na hlave. Hra Černobyl: Nová hrozba nám ukazuje práve túto hrozbu. Aký dokáže byť terorizmus zlý. Horší než kapitalistické vydieranie obyčajných ľudí (s malým O, nebudeme z vás predsa robiť pablbov). Strieľačka Černobyl: Nová hrozba je totiž teroristickým útokom na hráčov.
Žáner FPS ponúkol nejednemu recenzentovi nejedno pekelné prekvapenie. Niektoré hry - ako napríklad Conspiracy: Weapons of Mass Destruction - jednoducho z mysle vystrnadiť nedokážete a sami seba sa pýtate, či stojí ten biedny honorár za sebatrýznenie a nebolo by menej bolestnejšie nechať si voperovať análnu sondu. Zrejme áno. Lenže podobne ako Conspiracy, predstavuje aj Černobyl (ako hra) tak úbohý a stupídny kúsok, až ho budete potajomky milovať, mojkať sa s ním a vo chvíli, kedy vás nik nebude vidieť, o ňom začnete nahlas premýšľať ako o budúcom partnerovi. Tak zlé, až to jednoducho budete chcieť hrať.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Černobyl: Nová hrozba kúpite za pár Euro a človek sa až divý, že sa za to nedá platiť stravnými lístkami. Princípy strieľačky z vlastného pohľadu sú známe každému: chodíte a strieľate. Niekde takticky, niekde bezhlavo, inde pre efekt a tamto zas skôr potichu alebo tímovo. Tu je to doslova chodenie a strieľanie. Aby to nebolo tak priemerné, je prvá, druhá, tretia a aj tá najposlednejšia zložka hrateľnosti taká... divná, nedonosená, úbohá... jednoducho pôsobí retardovane. Nielenže náš hlavný hrdina, neohroziteľný zachránca sveta Jurij dokáže ubehnúť asi tak 10 metrov a potom začne lapať po dychu ako dlhoročný fajčiar, streľba je tak úbohá a umelá, že vám reálnejšie príde už i Hľadanie mín vo Windowse.
Najprv si však navodíme atmosféru pre ohromujúci príbeh. Teroristi obsadili mestečko Pripjať a vydierajú Európu. Ak im do 24 hodín nezaplatí 10 miliard Euro, otvoria sarkofág a bude zle. Grécko hadr. Čo čert a zelení aktivisti nechceli, vietor fúka akurát od Černobyľu k Európe, takže by rádioaktívny mrak zasiahol obrovské územie. Lenže ako to už býva vo filmoch, demokratické krajiny s teroristami nevyjednávajú a aby nedošlo k najhoršiemu, vysielajú do akcie jedného, jediného, jedinečného a mentálne retardovaného Jurija. Ten zachráni Ukrajinu, Európu, celý svet, galaxiu a možno i vesmír a na koniec si dá za jeden maličký vodky. Alebo desať. Veď je to hergot chlap, tak si zaslúži. A keď budete počuť ten drsný hlas potvrdzujúci príkaz odhodlaným "Rodger That" s ruským prízvukom, spomeniete si na časy, kedy bol simultánny dabing jedinou alternatívou ako porozumieť zahraničným filmom.
Hranie vyzerá nasledovne. Ženský hlas z vysielačky vám povie kam máte ísť a čo vykonať, pričom výkon tejto dabingovej herečky je na úrovni dám z reklám na pracie prášky. A Jurij nelení, pohne sa vpred, povedzme 30 metrov, cesta je kruto nalinkovaná, nesmie uhnúť ani o pár krokov, inak ho skolí radiácia. Dôjdete na miesto, z vysielačky sa ozve, že máte očakávať návštevu a už vám proti hlavni cupitá desať panákov. Musíte ich zastreliť, inak sa nikam nepohnete, žiadny tichý postup či zakrádanie sa neexistuje. Jednak preto, že tí parchanti o vás vedia vždy, hoci sa presúvate a oni vás vidieť nemôžu, ale navyše sú presní, takže im neuniknete. Celé to vyzerá tak, že sa za niečo ukryjete a strieľate tie slaboduché bábky, dokým vám nedôjde munícia alebo nedôjdu nepriatelia.
Hovoriť čo i len o primitívnej inteligencii nepriateľov sa nedá. Nie, že by bol Jurij nejaký Einstein, ale to, čo sa postaví proti vám, si zaslúži odstrel už len preto, že ak to má právo voliť, ani sa nečudujeme, že to východne od nás vyzerá tak ako vyzerá. Nepriateľ dokáže niekam bežať (nevedno kam), zbrklo zastaviť (nevedno prečo), pokľaknúť a trafiť vám presne do pravého oka. Toto robí v určitých cykloch a vy skutočne netušíte dôvod tohto počínania, hľadať akýkoľvek zmysel je rovnako zbytočné ako presviedčať futbalových odborníkov o tom, že Weiss asi vie čo so zostavou reprezentácie robí, pretože je odborník. Takže si niekam kľaknete, presúvate sa, aby vás tí diabolskí teroristi neposlali do hrobu, strieľate ich ako kačičky, zásahové zóny neexistujú, headshot-neheadshot, niekedy netušíte, prečo ten idiot nepadne, inokedy ho skolí rana do ľavého lýtka, spraví piruetu vo vzduchu a šmarí sa o zem. Whatever. A vy skapínate často za podivných okoľností, ale to predsa nebudeme riešiť, nechcete tento skvost dohrať za hodinku, dve.
Keď vystrieľate všetko nepriateľské, znovu sa ozve slečna z vysielačky, že musíte ísť tam a tam, tak idete tam a tam, čo v ľudskej reči znamená promptne najkratšia trasa k svietiacemu bodu, kde si znovu čupnete, vystrieľate všetko, a to celé dokola, pokým sa nezbláznite alebo vám nejaká dobrá duša nevyhodí poistky. Je to hlúpe, je to neskutočne monotónne, je to obmedzujúce (žiadna voľnosť) a v konečnom dôsledku i hnusne vyzerajúce napriek potenciálu samotného prostredia. Ozvučenie sme prebrali, dabing je horší než v argentínsko-tureckej telenovele (kde hosťujú slovenské "celebrity" a varia), hudba znie len ak je v dosahu nepriateľ, čo je fajn indikátor toho, že nejakého zabudnutého trotla musíte hľadať. Inak je táto "napínavá" slučka vynikajúca. Napína vás z nej.
Černobyl: Nová hrozba je strašná hra. Zaslúži si bod a pol, hoci vám ani za nič neprezadíme, prečo vlastne až toľko a dôvod tohto benevolentného rozdávania. Comgad nám hru dokonca lokalizoval do češtiny (titulky). Lenže potom to príde a keď po prvej polhodine hrania tento titul zdesene vypnete, budete chvíľu dumať, netrpezlivo sedieť, prepletať prstami "meleme meleme múku" a potom to príde. Ono to je skutočne až tak sprosté, že si to musíte spustiť znovu. Pripomeniete si časy spred 15 rokov, kedy FPSky boli podobného razenia, len neboli tak zúfalo koridorové. Nová hrozba je strašná hra, ale tých pár Euro obetujte len preto, aby ste si vážili i tie priemerné a na vlastnej koži pocítite, ako sa hry robiť nemajú. Je to chytľavé, až je to zarážajúce.
