Nielen pre to, že „veľkí vývojári“ sú zanedprázdnení „veľkými hrami“, ale i z prozaického dôvodu: v mori zabudnuteľných kúskov nájdete stále častejšie a častejšie príjemné prekvapenia, ktoré vás dostanú svojou chytľavosťou. Steel Storm malo k tomu výborný nábeh, avšak počiatočné nadšenie bolo žiaľ vystriedané postupne ochabujúcou zábavou a nástupom nudy.
Doby, kedy nám ku šťastiu stačila vesmírna raketka letiaca zo strany na stranu, sú už dávno preč, no klasiky ako R-Type, Xenon 2, Tubular Worlds a mnohé ďalšie zostanú nezabudnuté. Steel Storm: Bunring Retribution vsádza práve na princíp strieľajúcej vesmírnej raketky, ktorá prechádza jednotlivými úrovňami, postupne naberáte lepšiu výbavu, likvidujete iné raketky či stacionárne veže, občas sa dostaví aj nepríjemný boss a... a celé to je však trochu iné. Už len preto, že obrazovka tu automaticky nescrolluje, ale voľne lietate po úrovni ako takej, môžete si i otvárať tajné chodby a podobne.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Na prvý pohľad to vyzerá ako výborný nápad. Ono je skutočne zaujímavé preháňať sa v podstate voľne po každej mape, avšak nie všetky sú domyslené. Zápletka síce nie je príliš podstatná, avšak môže v niektorých bodoch atmosféru podržať. Tu Steel Storm nudí okamžite: siahodlhý text s vysokým indexom nudy je vždy zabijakom dobrých nápadov, pritom stačilo použiť niekoľko obrázkov, jednoduchých viet a hoci aj dobre známu zápletku o emzákoch, ktorí nám nakopali zadky a teraz utekáme od nich preč, aby sme im vo finále kopli do intímnych miest my. Nie, tu nájdete hory textu, pričom dôležité sú ciele misie. Tie sa síce tvária sofistikovane, no keďže sú úrovne tvorené v podstate tunelmi v štýle bludiska, musíte buď prísť na koniec alebo najprv niečo zapnúť a až potom level opustiť. Nuda.
Svoju raketu navyše nijako nevylepšujete v obchodoch medzi úrovňami, získavate len zbrane s rôznym účinkom, avšak o tie po smrti automaticky prídete, takže si ich často ani dlho neužijete. Na jeden level máte tri životy a pokým sa vám ho nepodarí úspešne skončiť, môžete buď skúsiť šťastie znovu alebo si vyberiete inú mapu. Aby to nebolo všetko, je dizajn jednotlivých úrovní situovaný výhradne na planéty, do vesmíru sa nepozriete. Farebná paleta je skôr šedá a nevýrazná, niekedy sú mapy príliš pusté a nezachránia to ani vybuchujúce objekty. Chcelo by to viac života, často sme pociťovali prázdnotu toho všetkého okolo. Inak v nás nevzbudzovali úrovne nič: žiadna atmosféra zadupala do sebe arkádové strieľanie raketou.
Ovládanie je zvládnuté na výbornú. Bezproblémová a intuitívna kombinácia klávesnice a myši zaručuje ovládanie lode klávesami, strieľate a mierite myšou. Samotná grafika ako taká nie je zlá, nedá sa jej však odpustiť fádnosť, väčší počet rozličných objektov. Nepriateľské lode vám taktiež prídu príliš ohrané a ničím nezaujmú. Ozvučenie musíme pochváliť, ak to totiž začne vybuchovať a dostanete sa do masívnejšej prestrelky, je to riadny rachot. Umelá inteligencia nepriateľských korábov či stacionárnych veží je minimálna a vôbec nám to nevadí, niekedy je problém narobiť z tých neposedných mršiek mŕtve vraky.
Steel Storm: Burning Retribution žiaľ zahadzuje šancu stať sa nezávislým hitom letnej sezóny. Chýbalo málo: v podstate to nemá atmosféru a pýtate sa sami seba, prečo máte strieľať ďalej a ďalej, znovu a znovu. Chýbalo nám i vylepšovanie všetkých strieľadiel, flusadiel, rakiet a bômb či laserov – aj zbraní je tu pomenej. Projekt ako taký pôsobí niekedy bez duše. Máme tu síce editor máp, avšak ten to nezachráni. Stačilo pritom málo: keby tvorcovia posadili na niekoľko týždňov do kresla niekoho, kto by vdýchol ich inak kvalitnému projektu život, dodal atmosféru, zmysel. Takto nastupuje nuda a monotónnosť príliš skoro.
