Lenže toto hádanie, či má zmysel prísť s ďalšou, je momentálne nezmyselné a zbytočné. Tak ako sa na nás tieto WWII real-time masové zabíjačky vrhli, tak aj stiahli chvost a odišli. Nie tak stratégie z Ruska, ktoré nás neustále atakujú. A pri sérii Men of War sa tomu dokonca vôbec nebránime.
Krvavé konflikty minulosti sme videli vo virtuálnych dobrodružstvách možno už aj všetky, mnohé niekoľkokrát. O to ale tentoraz vôbec nejde, druhú svetovú berieme skutočne iba pozadie a sústredíme sa priamo na hru. To, že je Men of War: Assault Squad real-time stratégia ešte neznamená, že v drvivej väčšine prípadov stačí označiť vašich (na mape reprezentovaných modrou farbou) panáčikov a poslať ich na panáčikov červených (na mape označených). A keď uvidíte nepriateľský tank, prikážete ujovi s bazookou, aby predviedol protivníkovi jeden sakra horúci pozdrav. Ono to tak nefunguje, leda tak pošlete svojich na istú smrť, hoc niekoľkých nemeckých vojakov so sebou vziať do večných lovísk môžu. Nestaviate základne, nebudujete si obranné vežičky, nezbierate suroviny. A kampaň je v podstate tvorená skirmish misiami. Žiadne epické animačky, žiadne mávanie vlajkami emerických fojakof, ktorí zase raz zachránili svet. No čert a fašista to vezmi, my sme sa bavili kráľovsky.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Vtip je v tom, že samotná hrateľnosť je založená na vašom strategickom postupe. Suroviny sú zastúpené špeciálnymi bodmi, ktoré vám časom pribúdajú, pričom čím viac dôležitých pozícií (ciele misií) držíte, tým si môžete dovoliť väčšiu armádu. Za tieto body totiž „nakupujete“ vojakov, vozidlá, podporu a podobne. Všetko samozrejme niečo stojí a táto virtuálna mena sa dá mamonársky rozflákať, kedy máte na mape panákov more, avšak nie vždy je to k prospechu veci. Ono každá skupinka vojakov má určité zameranie a vyžaduje odlišný prístup. Sniperom je lepšie pohybovať sa obozretne, posielať ho do miest, ktoré sú dôkladne kryté, spomínaný likvidátor s bazookou má kamaráta ovešaného granátmi a spoločne tak predstavujú neuveriteľne drvivú silu proti nepriateľom. Avšak nie klasickým vojakom – tí predsa len medzi granátmi ešte kľučkovať vedia a bazooka je horšia zbraň na strednú vzdialenosť než samopal. Aj nabíjanie trvá trochu nejakú tú chvíľu.
Ovládanie všetkých skupín vojakov (a ostatnej vojenskej techniky) si žiada cvik. Je neuveriteľne krásne, že môžete komandovať pomaly každého panáka. Vidíte ich zásoby munície – a áno, keď ju mať nebudú, po nepriateľoch hádžu leda tak šutrami. Ale to sme neskúšali, no istotne to možné je, veríme tomu. Vozidlá a tanky nejazdia na vzduch a pri vysokej spotrebe potrebujú dotankovať – ak vám teda dovtedy z neho nespraví druhá strana kus nepojazdného šrotu. A aby to nebolo málo, po každom padnutom vojakovi (či už je váš alebo má na sebe fašistickú uniformu) ostáva nejaká výbava. Flinta, munícia, lekárnička, granáty a ďalšie blbinky, pričom vy máte klasický inventár (poznáte to napríklad z Diabla) a môžete si veci prehadzovať sem a tam!
Minula sa vám nafta do tanku a vidíte čmudiaci vrak o pár metrov ďalej? Možno bude mať ešte nejakú šťavu v nádrži a tú je možné pretankovať a využiť! Vojak bez prilby (padla mu po presnej streľbe) je zraniteľnejší než ten, ktorému na hlave ešte stále tróni. Kam majú vaši kamaráti tank zasiahnuť (pásy, torzo, hlaveň...) volíte vy a sami tak môžete protivníkove monštrum znehybniť, posádku vystrieľať a to čo zostalo, opraviť. To je len hrubý náčrt toho, čo všetko robiť môžete a dôvody, prečo je lepšie držať pod palcom niekoľko jednotiek a starať sa o ne. Ono inak to ani nejde, nepriateľ je v presile a udržať si pod palcom velenie nad 5-6 skupinami súčasne na rôznych pozíciách je takmer nemožné.
Hranie samotné tak pripomína mierne akčnejšie šachy. Presúvate jednotkami, dumáte nad ďalším postupom, ako sa dostať nepriateľovi na kobylku, prekvapiť ho nepripraveného, jednoducho ho dostať do úzkych a efektívne s čo najmenšími až žiadnymi stratami ho zlikvidovať. Lenže to je len začiatok, udržanie pozície býva často omnoho náročnejšie. Prostredie vám ponúka neúrekom možností k úkrytu a využívať budete všetko možné. Je však jasné, že ukryť sa za betónový múrik je výhodnejšie než za drevený plot. Keďže je Assault Squad situovaná do rôznych prostredí, k dispozícii dostane aj niekoľko armád, jednotky sú od seba skutočne odlišné a mikromanažment je prapracovaný tak, až sa vám z toho hlava zakrúti – pokým ste teda skôr bežnými hráčmi a nie militantnými nadšencami. To máme klad i zápor zároveň, pretože i pri najľahšej obtiažnosti to nie je žiadna sranda a pokým sa nechcete zúfalo prizerať na zdecimovanie vášho pracne pripravovaného, avšak absolútne nepoužiteľného a hlúpeho útoku, treba si všetko premyslieť a jednať s rozvahou. Je to zábava, ale treba mať na čosi podobné náladu.
Chyby sú odhaliteľné ľahko, odpustiteľné taktiež. V prvom rade ponúka Assauld Squad ako pokračovanie skutočne pomerne málo muziky – je to len zbierka máp, všetko sme tu s menšími úpravamia obmenami už videli. Navyše tam, kde Company of Heroes podáva k bojisku i atraktívne rozprávaný príbeh, je Assauld Squad len chudobným príbuzným. Isteže, gró hry tkvie predovšetkým v multiplayeri, ten však mohol byť riešený spoplatneným DLC. Chceli by sme čosi viac, no zároveň musíme dodať, že nováčikovia sa nemusia báť extrémne rýchleho dohrania, to vám pri viac než desiatich úrovniach rozhodne nehrozí. Je to jednoducho len ďalšia hra s názvom Men of War.
Aby sme však túto boliestku okamžite vyliečili, musíme podotknúť, že po inštalácii hry sa na vás bude usmievať i ikona editoru. A nie je to rozhodne jednoduché klikanie, kde by ste za pár minút vytvorili úžasnú mapu, ktorú by vám závidel celý svet. Keď sme ho po prvýkrát otvorili a pred nami sa zjavila čierna obrazovka, vinili sme za tento bug driver grafickej karty či povestnú ruskú vyladenosť hier. Lež chyba lávky a žiadny chrobák. Vyberáte textúry povrchov (odhadom ich je tak 12345) a pekne tvoríte mapu po kúskoch, jednotlivé objekty, napríklad budovy, nie sú ako kusy, kde sem buchnete domček, tam vlakovú stanicu, ale ich pekne spájate ako kocky z lega. Je to náročné ako fras – vytvoriť niečo plnohodnotné je záležitosť nie hodín a zrejme ani dní, no zároveň pochopíte význam kvalitného level dizajnu. Za to palec smerom hore, na internete nájdete kúsky schopných jedincov, ktorí to môžu s vývojom hier myslieť skutočne vážne.
Ale dobre, nebudeme odbiehať. Ďalším podrazom pre hráčov je samotné ovládanie a interface. Už len to, čo všetko môžete s hrou stvárať, nenápadne poukazuje na interface zahltený ikonami. Orientovať sa v ňom zaberie čas, mnoho vecí musíte manuálne uklikať, inteligentný kurzor zvláda len základné úkony. Klávesové skratky riešia všetky procedúry, no orientovať sa v nich začnete až po čase. Na real-time stratégiu, kde je nutné sa rozhodovať promptne, inak trpíte, je toho jednoducho možno až príliš. Na druhú stranu chválime aspoň akú-takú snahu a iniciatívu vlastných vojakov, ktorí sa dokážu kryť a jednajú rozumne i bez vašich príkazov. Napríklad ak vydáte pokyn k presunu za stoh sena, kde sa zmestí len trojica panákov, nepresunie sa celá jednotka, ale len adekvátny počet, aby ostatní neboli vystavení nebezpečenstvu.
Dôvodom, prečo sme si Men of War: Assauld Squad okamžite zamilovali, je interaktívne prostredie. Skrývať sa môžete hocikam, za ktorúkoľvek prekážku, len musíte brať na zreteľ, že zničiteľné je všetko. Ak sa niekto ukryje za sud, nebude to na dlhú dobu, betónové múriky sú lahôdkou pre delostrelectvo či tanky, ktoré najlepšie ukazujú svoju deštrukčnú silu. Nielenže demolujú menšie objekty, dokážu zboriť i domy, no zároveň môže veľmi ľahko dôjsť k poškodeniu či úplnému zničeniu pásov či dokonca tela tanku. Po boji nie je žiadna mapa ako na jej začiatku, využívať budete i krátery po delostrelectve, môžete taktizovať zničením obranných bariér, takže protivník bude musieť ustupovať, no taktika spálených mostov sa môže pokojne obrátiť i voči vám.
Hra vyzerá nadpriemerne, žiaden ohromujúci zázrak to však nie je. Nečakali sme to, nebudeme tento strategický kúsok pre to potápať, hoc hardvérové požiadavky nie sú najmenšie, už spomínané zničiteľné prostredie je adekvátnym dôvodom pre vyššiu náročnosť. Hudobne hra neprekvapí, zvukovo ide o priemer, ktorý neurazí, ale zas neponúkne nič navyše, žiadne epické výbuchy a ohlušujúcu streľbu nečakajte. Kampaň ponúka hranie za 5 národov (Američania, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Sovietsky Zväz a Japonsko) v konkrétnych bitkách. Len škoda, že sú misie na jedno brdo. Multiplayer obsahuje more máp od menších (dvaja na dvoch) po masovejšie. Nutnosť spolupráce je vynútená zamerním každého hráča na určitú časť mapy či spôsob boja. Všetko by ste neutiahli.
Problémom Men of War: Assault Squad je to, že tu všetko raz bolo. Ak ste však doteraz nenazreli pod pokrievku tejto skvelej strategickej série, máte k tomu najlepšiu príležitosť. Absenciu príbehu či kvalitného rozprávania musíte oželieť, tu ide primárne o samotnú taktiku a boje na mape. Tých si užijete dostatok, nie sú z tých najjednoduchších, no zabaviť dokážu a radi si strihnete cez víkend nejakú tú bitku. Men of War: Assault Squad aj napriek počiatočnému odporu disponuje príťažlivosťou a radi sme sa k nej vracali. Za tú cenu ide rozhodne o dobrú investíciu.
