SME

Vesmírny šrot ohrozuje misie

Vo vesmíre krúži hora odpadu. Zraziť sa môže s kozmickou stanicou aj satelitmi.

Okolo Zeme krúžia milióny kusov vesmírneho odpadu, niektoré dokonca veľké ako autobus. Ohrozujú nielen Medzinárodnú vesmírnu stanicu, ale aj satelity rôznych krajín. Tie by sa mali dohodnúť, ako kritickú situáciu riešiť.Okolo Zeme krúžia milióny kusov vesmírneho odpadu, niektoré dokonca veľké ako autobus. Ohrozujú nielen Medzinárodnú vesmírnu stanicu, ale aj satelity rôznych krajín. Tie by sa mali dohodnúť, ako kritickú situáciu riešiť. (Zdroj: VIZUALIZÁCIA – ESA)
Ako upratať obežnú dráhu?
Američania chcú za miliardu dolárov nové radary.
ESA navrhuje loď, ktorá by odpad pokryla penou a ten spadol na zem.
ISA chce robota, ktorý by šrot zachytil a poslal nadol.

BRATISLAVA. Občas sa to vo vesmíre stane. K Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS sa začne približovať nebezpečný kus kozmického odpadu, ktorý si všimnú výkonné pozemské radary.

Upozornia inžinierov a astronautov a stanica sa presunie na inú obežnú dráhu. V júni však nastala nebezpečnejšia situácia.

Radary si šrot na orbite všimli príliš neskoro a neskoro prišlo aj následné varovanie. Šestica astronautov sa musela ukryť v záchranných moduloch, ktoré sú pre podobné prípady k ISS pripevnené.

Až po dvoch minútach kozmickej neistoty a príprav na núdzové opustenie stomiliardového laboratória si mohla posádka ISS vydýchnuť. Prišla správa, že poletujúci objekt stanicu minul.

Stále horšie

Podľa odborníkov bola udalosť spred dvoch mesiacov varovaním. Situácia na obežnej dráhe Zeme je podľa amerického Národného výboru pre výskum vážna, na orbite poletujú milióny kúskov ľudského odpadu, zhruba 22-tisíc z nich má viac než desať centimetrov. Len tie dokážu zachytiť dnešné radary.

Takýto odpad sa pritom správa ako superstrela, každá čiastočka krúži s rýchlosťou viac ako 28-tisíc kilometrov za hodinu a zrážka by mohla byť katastrofou. A vyprodukovala by ďalšiu kopu šrotu. Stalo sa tak napríklad vo februári v roku 2009. Nefunkčná ruská vojenská družica Kosmos vrazila do telekomunikačného satelitu Iridium 33 a obe zariadenia sa rozpadli na desaťtisíce kúskov.

Dva roky predtým Čína zostrelila na obežnej dráhe jeden zo svojich vlastných satelitov a po experimente pravdepodobne zostalo na obežnej dráhe ďalších 150-tisíc kúskov väčších ako jeden centimeter.

„Ten problém je dnes horší než pred desiatimi rokmi,“ priznával pred poslednou misiou raketoplánu Atlantis LeRoy Cain z NASA. „A o desať rokov to bude ešte horšie.“

Riziko katastrofy

Od konca päťdesiatych rokov posielame do kozmu vesmírne zariadenia, no neupratujeme po sebe.

Dnes síce fungujú zhruba tri tisícky satelitov, no ďalšie „zabudnuté“ kusy nosných rakiet, nefunkčných družíc či kovových úlomkov lietajú okolo. Pilotované lety mali zatiaľ šťastie.

„Pri bežnom lete raketoplánu je pravdepodobnosť asi jedna k 250, že dôjde ku kolízii s mikrometeoritom či skôr vesmírnym odpadom,“ píše magazín Scientific American. „To nevyzerá ako mnoho, no pri sto misiách riziko nešťastia vzrastie na 33 percent.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu