Čo sme si všimli
Mars je zvláštne kozmické miesto. Akoby sa na červenú planétu premietali všetky naše vesmírne túžby. Radi by sme videli ľudí pristávať na jeho povrchu, rozprávame si o rozsiahlych oceánoch, hľadáme a nachádzame tam vodu. No mimozemšťania sa stále nie a nie ukázať.
Vraj povrch nášho planetárneho suseda nie je príliš naklonený životu. Táto hypotéza však nemusí platiť. Nový výskum naznačuje, že marsovská pôda dokáže podporovať život oveľa viac, než sa dosiaľ predpokladalo.
Dáta z misie Phoenix ukazujú, že červený povrch Marsu zrejme nie je až taký toxický. Pôda tam môže dokonca pripomínať tú na našej vlastnej planéte. +Čítajte viac na Space.com
Varíte? A vaši rodičia varia? A ich rodičia? V takomto duchu by sme mohli riadnu chvíľu pokračovať. Ukazuje sa totiž, že predkovia ľudí tepelne upravovali jedlo už pred takmer dvomi miliónmi rokov. Presnejšie, pred 1,9 milióna.
Vedci z Harvardovej univerzity to tvrdia na základe skúmania zubov našich predchodcov a porovnávania zvykov ľudí, opíc a ľudoopov. Zistili, že varenie bolo bežné už u príslušníkov H. erectus, ak nie ešte skôr.
Ide však stále len o nepriame dôkazy, tie priame datujú začiatok systematického používania ohňa niekam medzi 800- až 400-tisíc rokov pred našim letopočtom. +Čítajte viac na Guardiane
Hviezdy si zvyčajne predstavujeme ako obrovské, planúce telesá, ktoré zohrievajú svoje kozmické okolie. Nie však vždy. Astronómovia objavili zvláštnu skupinu sĺnk, ktoré horúce vôbec nie sú. Naopak, môžu byť chladnejšie ako ľudské telo.
Existenciu takzvaných „trpaslíkov Y" (sú triedou hnedých trpaslíkov) predpovedali už dávnejšie. Až teraz sa však šesť z nich podarilo spozorovať pomocou infračerveného ďalekohľadu WISE. Najbližší z nich leží relatívne blízko, vo vzdialenosti zhruba 40 svetelných rokov. +Čítajte viac na Scientific American
O čom sme písali
Slovensko zvyčajne nepovažujeme za dinosauriu veľmoc. Ale stopy po dávnych obyvateľoch praveku jestvujú aj na našom území, i keď veľa ich nie je.
„Slovenské" stopy dinosaurov objavili v polovici sedemdesiatych rokov. Minulý rok však niekoľko nových na našej i poľskej strane Tatier našiel poľský vedec Grzegorz Niedźwiedzki.
On a jeho tím dokázali určiť sedem typov fosílnych stôp: boli to stopy dravých dvojnohých dinosaurov, príbuzných dinosaura Dilophosaurus, ale aj stopy drobnejších bylinožravých dinosaurov či stopy predkov veľkých bylinožravcov, ako bol napríklad Camarasaurus. +Čítajte viac
Dnes máme veľký problém vrátiť sa čo i len na Mesiac. No americké agentúry NASA a Darpa už uvažujú, čo by človeka potreboval na oveľa veľkolepejšiu cestu. Dokonca takú veľkolepú, že by mu na ňu nestačila naša slnečná sústava.
Darpa chce použiť pol milióna amerických dolárov na štúdiu, ktorá by skúmala možnosti výpravy k iným hviezdam.
V skutočnosti však ide len o prvý a veľmi drobný krok, medzihviezdne lety by s dnešnými technológiami trvali mnoho rokov až stáročí. Ale robotické sondy by to vraj zvládli. +Čítajte viac
Veľa informácií naraz môže spôsobiť v mozgu zmätok. Zrejme to poznáte, stačí, ak ste sa niekedy učili na skúšku v škole. Vedci však zistili, že oveľa lepšie si mozog pamätá vtedy, keď má „voľno".
Návod znie zhruba takto: využívať efekt neukončenej činnosti pri veľkých objemoch informácie a učiť sa tak, aby približne pätina z novej informácie zostala až na nasledujúci deň ráno. +Čítajte viac
Týždeň vo vede je pravidelný prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta vedy.
