TÉMA

Ľudia prežijú aj bez ľadových medveďov

Ak medzi vedcami vôbec existujú celebrity, v Nórsku je to KIM HOLMÉN. Riadi vedecký výskum Nórskeho polárneho inštitútu a zaoberá sa vývojom Arktídy a Antarktídy.

Nórsky polárny inštitút je hlavné nórske stredisko pre výskum a monitorovanie polárneho regiónu. Zaoberá sa výskumom Arktídy (Špicbergy) aj Antarktídy: súčasťou sú hlbinné vrty, štúdium vtáctva či ľadových medveďov. KIM J. HOLMÉN je jeho riaditeľom výskum(Zdroj: statkart.no)

Ak medzi vedcami vôbec môžu existovať celebrity, v Nórsku je to KIM HOLMÉN. Riadi vedecký výskum Nórskeho polárneho inštitútu, ktorý sa zaoberá Arktídou a Antarktídou. Počas našej cesty za polárny kruh si našiel čas na krátky rozhovor.

Nórski rybári hovoria, že v arktických vodách nie je menej rýb. Ani sa neznižuje biodiverzita.

„To je pravda. Lenže musíme sa spýtať, čo vlastne vo vode naozaj vidíme. V priebehu posledných desaťročí rybári dbali na to, aby im rýb zostalo dosť.

Otázne však je, čo vlastne myslia pod tou svojou biodiverzitou: mnoho druhov sa totiž presúva do oblastí, kde predtým nikdy nežili. Čo samozrejme môže vo výsledku znamenať, že počet druhov dokonca narastie."

Čo sa teda deje?

„V skutočnosti sa odohráva zmena, o ktorej by sme mali rozprávať. Niektoré druhy zvierat títo noví prišelci z juhu vytláčajú. Pre rybárov to však naozaj znamená iba jedno - bude tu viac rôznych rýb. Ide však o zmeny, ktoré naozaj treba zvážiť."

V akom stave sa Arktída dnes nachádza?

„Arktída sa radikálne mení. A mení sa takým spôsobom, na aký sme ani v našich záznamoch z minulosti nikdy nenarazili.

Samozrejme, ak sa potom pozrieme na prostredie, ktoré niektoré organizmy ako napríklad ľadové medvede potrebujú, ide o úbytok. Je to ale zároveň možnosť pre iné druhy, aby sa do týchto oblastí dostali."

Prežijú ľadové medvede?

Ľadové medvede sa stali symbolom globálneho otepľovania. Sú však naozaj ohrozené?

„Určite sa zmení ich pôsobisko. Ak by mali úplne vymiznúť z našej planéty, bol by to dlhší proces. No dobrým príkladom je Island.

Počas Malej doby ľadovej sa ľadové medvede na Islande často vyskytovali. Dnes je oceán oveľa teplejší a ľadové medvede na Islande bývajú extrémne vzácne. Na kuse ľadu sem zavíta možno jeden za dva, tri roky."

Čiže prežijú?

„Dnes žijú ľadové medvede na Svalbarde, kde sú ich zhruba tri tisícky. No ak sa ľad roztopí a zmizne, zmiznú aj tieto zvieratá.

Nebudú sa totiž môcť starať napríklad o svoje mladé. Môže sa teda stať, že Svalbard bude v budúcnosti ako Island. Ale myslím si, že v Grónsku ľadové medvede zostanú."

Dôjde len k zmene teritórií.

„Do istej miery, keďže tieto medvede žijú na ľade a sú od neho závislé. Lenže ani táto zmena nie je nekonečná. Pri extrémnej situácii, keď nezostanú vhodné oblasti, ostane len veľmi málo ľadových medveďov."

A to bude problémom?

„Ľudia prežijú aj bez ľadových medveďov. Ale svet bude o čosi chudobnejší.

Arktída sa mení

Aké sú predpovede pre Arktídu do konca tohto storočia?

„Politici hovoria o oteplení okolo dvoch stupňoch v priemere, vedci skôr o štyroch či piatich. Ale to ide o svetový priemer. Arktída sa oteplí oveľa viac ako ostatné oblasti."

Existujú údajne prognózy, ktoré vravia o pätnástich stupňoch.

„Áno. Ale je tu niekoľko len ťažko predvídateľných problémov. Napríklad vietor: pri takomto oteplení je ťažké predpovedať, ako budú fungovať prúdy v atmosfére, ktoré sú od teploty závislé.

Toto sú všetko otvorené otázky, ale áno, najextrémnejšie predpovede sa skutočne pohybujú v tejto oblasti."

Toto je veda. Budúci rok však prestane platiť Kjótsky protokol a nevyzerá to, že politici sa dohodnú na jeho nástupcovi. Je to problém alebo len politické divadlo?

„Problém to samozrejme je. Lenže Kjóto malo byť iba malým začiatkom. Keď sa však na to pozriete z vedeckého pohľadu, rozhodli sme sa, že nechceme zmenu väčšiu ako práve tie dva až štyri stupne v priemere. Na to je nutné znížiť emisie skleníkových plynov, a znížiť oveľa podstatnejšie, ako sa hovorilo v Kjótskom protokole."

Ani ten však nepodpísal všetci veľkí znečisťovatelia.

„Iste. Ale na Svalbarde máme aj indickú či čínsku výskumnú stanicu a s ich vedcami sa rozprávame o vedeckých faktoch, ktoré sú za klimatickou zmenou.

Prečo sa v Arktíde deje to, čo sa tam deje a čo sa s tým dá robiť. Ako otepľovanie spomaliť, prípadne ho zastaviť. Musíme totiž emisie znížiť najmenej o päťdesiat percent a aj keby sme si na tento cieľ vytýčili tridsať rokov, bola by to veľmi ťažká úloha.

Problémom tiež je, že aj keď by sme zajtra prestali produkovať oxid uhličitý, otepľovať sa bude ešte desaťročia."

Klíma sa ale menila vždy.

„Áno. Lenže to, čo sa deje dnes, je unikátne. Klimatickú zmenu totiž treba vnímať z perspektívy času a teraz to jednoducho vyzerá tak, že Arktída sa radikálne otepľuje.

Vidieť dramatické zmeny, čo bolo ešte pred desaťročiami koncom ľadovca, dnes je už pobrežím bez ľadu.“

Hrozí, že celá Arktída zostane bez ľadu?

"Ak to bude pokračovať rovnakým tempom, už o desaťročia v lete nemusí byť v Arktíde ľad. Už teraz ostáva veľmi málo starého ľadu a nahrádza ho jednoročný, ktorý sa ľahšie roztápa. “

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Bukovský: Doma máme lepšie potraviny než acai či chia

Sme národ, ktorý ľahko prijíma niečo zahraničné ako to svetové. No superpotraviny k nám nemusia cestovať cez celú planétu.

SPIŠ KORZÁR

Deň, ktorý navždy zmenil Vysoké Tatry. Takto to vyzeralo pred 13 rokmi

Víchrica zničila 12-tisíc hektárov lesa.

PLUS

Je suis Čajka. Ukradli symbol bratislavskej kaviarne

Detektívny príbeh o absurdných pohnútkach.

Neprehliadnite tiež

Záhadné Pluto má ešte záhadnejšiu atmosféru

Trpasličiu planétu zrejme neochladzuje plyn, ale pevné častice.

DETSKÁ RUBRIKA

Lelek lesný vidí aj za seba, nemusí ani pohnúť hlavou

Prezývali ho kozodoj, hoci kozy nikdy nedojil.

OBJEKTÍV

Skutočný Iron Man: Vynálezca s oblekom stanovil nový rýchlostný rekord

Oblek poháňa šesť malých prúdových motorov.

Vesmírne kráľovstvo Asgardia vypustilo do vesmíru svoj prvý satelit

Má vlajku a dokonca aj hymnu. Zatiaľ ho však žiadna pozemská krajina či národ neuznáva.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 11 922
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 048
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 130
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 984
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 733
  6. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 527
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 195
  8. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 112
  9. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 848
  10. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené? 469