SME

Ľudia prežijú aj bez ľadových medveďov

Ak medzi vedcami vôbec existujú celebrity, v Nórsku je to KIM HOLMÉN. Riadi vedecký výskum Nórskeho polárneho inštitútu a zaoberá sa vývojom Arktídy a Antarktídy.

Nórsky polárny inštitút je hlavné nórske stredisko pre výskum a monitorovanie polárneho regiónu. Zaoberá sa výskumom Arktídy (Špicbergy) aj Antarktídy: súčasťou sú hlbinné vrty, štúdium vtáctva či ľadových medveďov. KIM J. HOLMÉN je jeho riaditeľom výskumNórsky polárny inštitút je hlavné nórske stredisko pre výskum a monitorovanie polárneho regiónu. Zaoberá sa výskumom Arktídy (Špicbergy) aj Antarktídy: súčasťou sú hlbinné vrty, štúdium vtáctva či ľadových medveďov. KIM J. HOLMÉN je jeho riaditeľom výskum (Zdroj: statkart.no)

Ak medzi vedcami vôbec môžu existovať celebrity, v Nórsku je to KIM HOLMÉN. Riadi vedecký výskum Nórskeho polárneho inštitútu, ktorý sa zaoberá Arktídou a Antarktídou. Počas našej cesty za polárny kruh si našiel čas na krátky rozhovor.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nórski rybári hovoria, že v arktických vodách nie je menej rýb. Ani sa neznižuje biodiverzita.

„To je pravda. Lenže musíme sa spýtať, čo vlastne vo vode naozaj vidíme. V priebehu posledných desaťročí rybári dbali na to, aby im rýb zostalo dosť.

Otázne však je, čo vlastne myslia pod tou svojou biodiverzitou: mnoho druhov sa totiž presúva do oblastí, kde predtým nikdy nežili. Čo samozrejme môže vo výsledku znamenať, že počet druhov dokonca narastie."

SkryťVypnúť reklamu

Čo sa teda deje?

„V skutočnosti sa odohráva zmena, o ktorej by sme mali rozprávať. Niektoré druhy zvierat títo noví prišelci z juhu vytláčajú. Pre rybárov to však naozaj znamená iba jedno - bude tu viac rôznych rýb. Ide však o zmeny, ktoré naozaj treba zvážiť."

V akom stave sa Arktída dnes nachádza?

„Arktída sa radikálne mení. A mení sa takým spôsobom, na aký sme ani v našich záznamoch z minulosti nikdy nenarazili.

Samozrejme, ak sa potom pozrieme na prostredie, ktoré niektoré organizmy ako napríklad ľadové medvede potrebujú, ide o úbytok. Je to ale zároveň možnosť pre iné druhy, aby sa do týchto oblastí dostali."

Prežijú ľadové medvede?

Ľadové medvede sa stali symbolom globálneho otepľovania. Sú však naozaj ohrozené?

„Určite sa zmení ich pôsobisko. Ak by mali úplne vymiznúť z našej planéty, bol by to dlhší proces. No dobrým príkladom je Island.

SkryťVypnúť reklamu

Počas Malej doby ľadovej sa ľadové medvede na Islande často vyskytovali. Dnes je oceán oveľa teplejší a ľadové medvede na Islande bývajú extrémne vzácne. Na kuse ľadu sem zavíta možno jeden za dva, tri roky."

Čiže prežijú?

„Dnes žijú ľadové medvede na Svalbarde, kde sú ich zhruba tri tisícky. No ak sa ľad roztopí a zmizne, zmiznú aj tieto zvieratá.

Nebudú sa totiž môcť starať napríklad o svoje mladé. Môže sa teda stať, že Svalbard bude v budúcnosti ako Island. Ale myslím si, že v Grónsku ľadové medvede zostanú."

Dôjde len k zmene teritórií.

„Do istej miery, keďže tieto medvede žijú na ľade a sú od neho závislé. Lenže ani táto zmena nie je nekonečná. Pri extrémnej situácii, keď nezostanú vhodné oblasti, ostane len veľmi málo ľadových medveďov."

SkryťVypnúť reklamu

A to bude problémom?

„Ľudia prežijú aj bez ľadových medveďov. Ale svet bude o čosi chudobnejší.

Arktída sa mení

Aké sú predpovede pre Arktídu do konca tohto storočia?

„Politici hovoria o oteplení okolo dvoch stupňoch v priemere, vedci skôr o štyroch či piatich. Ale to ide o svetový priemer. Arktída sa oteplí oveľa viac ako ostatné oblasti."

Existujú údajne prognózy, ktoré vravia o pätnástich stupňoch.

„Áno. Ale je tu niekoľko len ťažko predvídateľných problémov. Napríklad vietor: pri takomto oteplení je ťažké predpovedať, ako budú fungovať prúdy v atmosfére, ktoré sú od teploty závislé.

Toto sú všetko otvorené otázky, ale áno, najextrémnejšie predpovede sa skutočne pohybujú v tejto oblasti."

Toto je veda. Budúci rok však prestane platiť Kjótsky protokol a nevyzerá to, že politici sa dohodnú na jeho nástupcovi. Je to problém alebo len politické divadlo?

SkryťVypnúť reklamu

„Problém to samozrejme je. Lenže Kjóto malo byť iba malým začiatkom. Keď sa však na to pozriete z vedeckého pohľadu, rozhodli sme sa, že nechceme zmenu väčšiu ako práve tie dva až štyri stupne v priemere. Na to je nutné znížiť emisie skleníkových plynov, a znížiť oveľa podstatnejšie, ako sa hovorilo v Kjótskom protokole."

Ani ten však nepodpísal všetci veľkí znečisťovatelia.

„Iste. Ale na Svalbarde máme aj indickú či čínsku výskumnú stanicu a s ich vedcami sa rozprávame o vedeckých faktoch, ktoré sú za klimatickou zmenou.

Prečo sa v Arktíde deje to, čo sa tam deje a čo sa s tým dá robiť. Ako otepľovanie spomaliť, prípadne ho zastaviť. Musíme totiž emisie znížiť najmenej o päťdesiat percent a aj keby sme si na tento cieľ vytýčili tridsať rokov, bola by to veľmi ťažká úloha.

SkryťVypnúť reklamu

Problémom tiež je, že aj keď by sme zajtra prestali produkovať oxid uhličitý, otepľovať sa bude ešte desaťročia."

Klíma sa ale menila vždy.

„Áno. Lenže to, čo sa deje dnes, je unikátne. Klimatickú zmenu totiž treba vnímať z perspektívy času a teraz to jednoducho vyzerá tak, že Arktída sa radikálne otepľuje.

Vidieť dramatické zmeny, čo bolo ešte pred desaťročiami koncom ľadovca, dnes je už pobrežím bez ľadu.“

Hrozí, že celá Arktída zostane bez ľadu?

"Ak to bude pokračovať rovnakým tempom, už o desaťročia v lete nemusí byť v Arktíde ľad. Už teraz ostáva veľmi málo starého ľadu a nahrádza ho jednoročný, ktorý sa ľahšie roztápa. “

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Týždenný podcast o novinkách z vedy.


a 3 ďalší
Ilustračné foto.

Umelcov otrávil trend štartovacích balíčkov.


9

Po príchode Muska polovica používateľov obmedzila používanie siete X.


8
Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 2 ďalší

Komerčné články

  1. Detox pre vaše auto. Prejaví sa v spotrebe aj vo výkone
  2. Plátené tašky a opakované použitie
  3. Kupujete si dovolenku? Nezabudnite na poistenie storna!
  4. Ženy nepatria za volant? Majiteľ autoškoly má iný názor
  5. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny
  6. Prenájmom bytu môžete zlepšiť životy
  7. TV Markíza spustí spravodajský projekt TN live už 9. júna
  8. Vírus HPV môže mať až 80% sexuálne aktívnych ľudí
  1. Sigord – les, kde sa stretáva zodpovedné hospodárenie s turizmom
  2. Plátené tašky a opakované použitie
  3. Kupujete si dovolenku? Nezabudnite na poistenie storna!
  4. Detox pre vaše auto. Prejaví sa v spotrebe aj vo výkone
  5. Nespoliehajú sa na štát, ale na vlastné sily
  6. Digitálna bezpečnosť opäť v centre pozornosti
  7. Takto chutí zlato
  8. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny
  1. Prenájmom bytu môžete zlepšiť životy 7 922
  2. Vírus HPV môže mať až 80% sexuálne aktívnych ľudí 6 096
  3. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny 4 083
  4. TV Markíza spustí spravodajský projekt TN live už 9. júna 3 816
  5. Ženy nepatria za volant? Majiteľ autoškoly má iný názor 3 801
  6. Iónske alebo Dodekanské ostrovy? Grécke leto má stovky tvárí 3 708
  7. Kozmetika ju najprv zachránila, dnes ňou pomáha iným 2 291
  8. Bezlepkové delikatesy od šéfkuchára svetových hviezd 2 244
SkryťZatvoriť reklamu