BRATISLAVA. Ten let bude s najväčšou pravdepodobnosťou jednosmerný. Ale bude to najväčší a najveľkolepejší výlet, aký človek kedy podnikol.
Vybraní dobrovoľníci zrejme kdesi na obežnej dráhe nastúpia do budúcej kozmickej lode, rozlúčia sa s rodinami aj s celou našou civilizáciou, naštartujú svoje futuristické motory a poletia ku hviezdam. Nie v prenesenom významne, ale doslova.
Budú prvými, ktorí sa vydajú na návštevu iného planetárneho systému. Možno poletia na exoplanétu, na ktorej bude možný život. A možno k takej, kde život dovtedy naozaj objavíme.
Po kliknutí infografiku zväčšíte.
Pol milióna na sen
Podobné úvahy dnes patria iba do ríše vedeckej fantastiky. No viacero organizácií už teraz uvažuje nad spôsobom, ako raz takúto cestu umožniť. Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) premýšľa o vývoji nových systémov, ktoré umožnia lepšie cestovanie do hlbín kozmu.
A americká Darpa, agentúra pre pokročilý výskum obranných projektov, už vyčlenila pol milióna dolárov na víziu cesty k inému slnku.
Chce podporiť štúdie, ktoré rozpracujú nielen technické, ale najmä etické, politické či spoločenské aspekty takéhoto veľkolepého výletu.
Na prvý pohľad to môže znieť ako romantický sen, no niektorí vedci pripomínajú, že už teraz môžeme mať technológie dostačujúce na vyslanie robotických sond k iným hviezdam. Aj keby tam stále leteli desaťročia či storočia.
„Môže sa to stať skutočnosťou, ak budeme mať analógiu Zeme ako svoj cieľ,“ hovorí pre New York Times astronómka Jill Tarterová z programu SETI.
Dnes už poznáme takmer šesťsto exoplanét, o existencii viac než tisícky tušíme. Stále pritom objavujeme objekty, ktoré sa viac a viac podobajú na našu planétu.
Niektoré sa dokonca nachádzajú v takzvanej obývateľnej zóne, kde by mohla existovať atmosféra a teoreticky tiecť voda.
Vesmírna plachetnica
O plánoch na dlhšie cesty do vesmíru hovorí napokon aj NASA. Tá sa chce po konci programu raketoplánov zamerať práve na takýto výskum. Začiatkom týždňa zverejnila tri programy, ktoré ho pomôžu uskutočniť.
Jedným z nich je aj vývoj veľkých solárnych plachiet, ktoré by slúžili ako pohon budúcich kozmických lodí. „Toto je viac ako len predchádzajúce pokusy,“ vysvetľuje pre Space.com James Reuther z NASA. „Bude to plachta 38 na 38 metrov - dosť veľká, aby umožnila skutočnú misiu.“
Úrad uvažuje, že experimentálny let môže byť pripravený do troch rokov. Medzičasom potrebuje vyvinúť lepšie spojenie so sondami.
Na veľkolepé cesty kozmom potrebujeme vyriešiť niekoľko problémov. Najväčším je pohon, ale aj schopnosť prežiť v ďalekej izolácii.
BRATISLAVA. Cesta k vzdialenej hviezde znie ako zaujímavý nápad. No tento nápad zápasí s viacerými problémami.
Keď si odmyslíme extrémnu sumu, ktorú bude podobný projekt určite stáť, musíme vyriešiť niekoľko technických záležitostí.
Aký pohon?
Najväčším problémom je pohon. Práve nad ním uvažujú vedci či spisovatelia už od päťdesiatych rokov. Navrhovali takúto kozmickú loď poháňať napríklad miniatúrnymi jadrovými či termonukleárnymi bombami, ktoré by vybuchovali krátko po sebe a vesmírny koráb urýchlili na jeho ceste. Lepšími nápadmi sú iónový pohon či poháňanie pomocou solárnych plachiet.
Obe technológie vedci už v kozme vyskúšali a fungujú. Prúd nabitých častíc poháňa napríklad misiu Dawn k planétkam Vesta a Ceres. Minulý rok Japonci úspešne otestovali aj slnečnú plachtu na sonde Ikaros.
Kozmické ticho
Veľkým problémom pri ďalekej kozmickej ceste však bude komunikácia. Robotická sonda či misie s ľuďmi na palube musia byť úplne samostatné a schopné reagovať na nečakané situácie.
Najbližšie hviezdy sú vzdialené svetelné roky, a roky preto bude trvať, kým by na Zem prišlo prípadné hlásenie o problémoch. Vedci na našej planéte jednoducho nebudú schopní zasiahnuť.
