Článok pokračuje pod video reklamou
POPRAD, BRATISLAVA. Skamenené stopy môžu odhaliť správanie dávnych organizmov. A nemusia to byť len stopy dinosaurov, ale stopy akýchkoľvek tvorov.
No práve nové stopy dinosaurov na poľskej a slovenskej strane Západných Tatier objavil tím poľského paleontológa Grzegorza Niedźwiedzkého. Informoval o tom v odbornom magazíne Acta Palaeontologica Polonica.
Po kliknutí infografiku zväčšíte.
Sedem druhov
Fosílne stopy dinosaurov či ďalších organizmov nám hovoria o svete pred miliónmi rokov. Takéto nálezy dokázali, že dinosaury neboli studenokrvné nemotorné tvory, ale žili spoločenským aktívnym životom v čriedach, starali sa o mláďatá a bránili ich pred predátormi.
Na základe stôp sa tiež zistilo, že nohy mali dinosaury umiestnené kolmo pod telom ako vtáky alebo cicavce. Chvost zvyčajne držali vo vzduchu nad zemou, pretože stopy chvostov dinosaurov sú veľmi zriedkavé.
Takéto skameneliny z vrchného triasu – pred zhruba dvesto miliónmi rokov panovali druhohory – sú však pomerne zriedkavé. U nás po prvý raz objavili dinosaurie stopy slovenskí geológovia v roku 1976.
Teraz, po viac ako tridsiatich rokoch našiel paleontológ Niedźwiedzki s kolegami ďalšie takéto pozostatky po dinosauroch v tých istých vrstvách na slovenskej strane Tatier, ale aj na priľahlých svahoch v Poľsku.
Vedci dokázali určiť sedem typov fosílnych stôp: boli to stopy dravých dvojnohých dinosaurov, príbuzných dinosaura Dilophosaurus, ktorého umelci stvárnili vo filme Jurský park, ale aj stopy drobnejších bylinožravých dinosaurov či stopy predkov veľkých bylinožravcov, ako bol napríklad Camarasaurus.
Vytlačené vrstvy
Fosílne stopy z Tatier sú odliatkami. Čerstvé stopy na brehu pravekého jazera počas náhlej povodne prekryli nánosy piesku. Z piesku neskôr vznikol kameň pieskovec, v ktorom boli pôvodné stopy dinosaurov odliate ako do sadry. Takéto typy odliatkov našli v dnešných Tatrách. Okrem odliatkov stôp našli aj dve samotné stopy.
Tatry však počas druhohôr nejestvovali. V tom čase bola Európa pokrytá morom, z ktorého vyčnievali ostrovy a ostrovčeky. Najbližšia väčšia pevnina, ktorú geológovia nazývajú český masív, ležala na západe.
Stopy dinosaurov a skameneliny rastlín, ktoré sa našli v Tatrách, prezrádzajú, že na severe bola súš. Horniny, v ktorých sa zachovali stopy dinosaurov, vznikali vo vodorovných vrstvách, ktoré boli pred 10 miliónmi rokov počas vrásnenia vytlačené do pohoria Tatier.
Pôvodné stopy, ktoré vznikli na brehu jazera na ostrove uprostred triasového mora, sa tak vďaka tomuto vrásneniu ocitli v horách. Morské skameneliny sa nachádzajú aj na vrcholoch himalájskych štítov.
Autor pracuje na Geologickom ústave SAV.
