Odborníci zúčastňujúci sa na konferencii o najnovších objavoch vedy organizovanej inštitútom WPK tvrdia, že by bolo priveľmi odvážne tvrdiť, že život v celom šírom vesmíre preskočil jedine na Zem a už sa nikde inde nerozvinul. Zároveň však varovali pred očakávaním humanoidov s mandľovými očami, ktorí sú najčastejšími predstaviteľmi mimozemského života zobrazovanými v science-fiction.
"Pravdepodobne skôr pôjde o obrovské množstvo mikrobiologických organizmov a ďalších foriem života s inteligenciou oveľa nižšou ako je ľudská. Zatiaľ však nemáme žiaden dôkaz o mimozemskom živote," povedala astrobiologička Gerda Hornecková z DLR German Aerospace Centre.
Pátranie po znakoch života v našej slnečnej sústave sa bude celé desaťročia sústrediť na červenú planétu Mars. "Vieme, že na Marse bola kedysi voda a že tam ešte stále môže byť. Na planéte bolo kedysi teplo a vlhko, čo sú podmienky vhodné pre život podobné tým na Zemi. Predpokladom existencie života je tečúca voda," vysvetlila Hornecková.
Iní prednášajúci však upozornili na fakt, že tieto predpoklady odkazujú na život "ako ho poznáme" a že mimozemský život sa môže od toho pozemského veľmi líšiť.
"Doteraz sme sa dívali len za náš prah. No existujú miliardy iných galaxií. Verím, že tam niekde musia existovať podmienky podobné našim na Zemi. Je to skoro isté," vyhlásil profesor Walter Flury z operačného centra European Space Agency (ESA) v nemeckom Darmstadte.
Túto istotu podčiarkol aj príspevok Dr. Günthera Wuchterla z Inštitútu Maxa Plancka pre mimozemskú fyziku z nemeckého Garchingu. Ten konštatoval, že doteraz bolo mimo nášho solárneho systému objavených vyše 100 planét. Tieto exoplanéty sú však podľa neho len "špičkou ľadovca" a vo vesmíre ich je údajne oveľa viac. A ak je na niektorej z nich život, jednoducho zatiaľ nemáme dostatočne pokročilú technológiu na jeho zaznamenanie.
