Neandertálcom vďačíme za imunitu a vládu nad svetom, život jestvoval aj pred miliardami rokov a počítače raz môžu byť múdrejšie ako ľudia.
Čo sme si všimli
Aký starý je život na našej planéte? Pravdupovediac, úplne presne to nevieme. Tušíme však, že jestvoval aj pred tromi miliardami rokov.
Tento mikroskopický život nám ale spôsobuje množstvo problémov. Napríklad také fosílie: je pri nich veľmi zložité rozoznať, či sa jedná o pozostatky nejakej dávnej baktérie, alebo ide o zvláštnu, avšak anorganickú štruktúru. A potom nasledujú hádky vedcov, ktorí sa nevedia zhodnúť na pôvode štruktúr.
V najnovšom prípade by to však mohlo byť inak. Geológovia v Západnej Austrálii objavili pozostatky po bunkách, ktoré majú viac ako 3,4 miliardy rokov. Ich analýzy naznačujú, že sa tieto mikróby živili sírou. +Čítajte viac na Science
Objavili? Neobjavili? Skôr nie. Keď sa pred mesiacom objavili náznaky, že vo Veľkom hadrónovom urýchľovači sa konečne ukazujú stopy po Higgsovom bozóne, trochu sme sa tešili.
Ale nie príliš, keďže podobné fámy sa už viackrát nepotvrdili.
Nepotvrdili sa napokon ani tentoraz. Väčší súbor dát anomáliu v údajoch potlačil. Znamená to, že lov pokračuje ďalej. +Čítajte viac na Guardiane
Našimi predkami - aspoň čiastočne - sú aj neandertálci. A mali by sme sa im poďakovať. Vedci hovoria, že práve kríženie medzi nami a nimi (ak vôbec my a oni niekedy jestvovalo) umožnilo človeku dnešného typu ovládnuť Zem.
Vďačíme za to dobe pred zhruba 75-tisíc rokmi a génom aj od neandertálcov, vďaka ktorým sme získali väčšiu odolnosť proti rôznym chorobám. Práve táto odolnosť mala odštartovať našu globálnu dominanciu. +Čítajte viac na Daily Telegraph
O čom sme písali
Karbón bol také zvláštne obdobie. Podľa Sama Trnku vtedy obrovské stonožky merali asi ako medveď, škorpióny mali aj sedemdesiat centimetrov a svet terorizovali bývalé ryby premenené na obojživelníky.
Taký dvojmetrový Eryops vážil napríklad deväťdesiat kilogramov, no len jeho papuľa mala cez pol metra. Tento praveký kríženec medzi mlokom, žabou a krokodílom prehĺtal potravu vcelku. +Čítajte viac
Mohla by to byť zásadná počítačová revolúcia. Aj keď takéto vyhlásenia produkujú IT firmy ako na bežiacom páse (často aj na bežiacom páse), kognitívny čip by naozaj mohla byť tá „ďalšia veľká vec".
Nový čip má fungovať podobne ako mozog a vraj sa dokáže učiť. +Čítajte viac
Lenivosť zrejme nikoho nectí. Aj keď si občas myslíme, že práve lenivosť bola skutočným hýbateľom dejín - kto už by vláčil náklad na chrbte, keď môže použiť fúrik (alebo osla či otroka)?
Mnohí odborníci však upozorňujú, že aj lenivosť by sme mali vnímať podobne ako obezitu a snažiť sa ju liečiť, kým je čas.
Ide totiž o podobnú chorobnú závislosť s rovnako nebezpečnými následkami, aké má obezita. +Čítajte viac
Týždeň vo vede je pravidelný prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta vedy.
