SME

Lenivosť môže byť aj choroba

Obezita je choroba už dávno. Odborníci upozorňujú, že aj lenivosť by sme mali vnímať podobne ako obezitu a snažiť sa ju liečiť, kým je čas.

(Zdroj: FOTKY.SME.SK - PALO ČELKO)
Winston Churchill bol vynikajúcim štátnikom, no vo všeobecnosti sa preslávil najmä svojím výrokom: „No sports.“ Odpovedal tak vraj na otázku reportéra, ako sa vo výbornej duševnej kondícii dožil vysokého veku (Churchill zomrel v deväťdesiatich rokoch). Uznávaný britský politik a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru svojím žartíkom urobil medvediu službu všetkým, ktorí považujú pohyb, fyzickú aktivitu a sústavné odbúravanie telesného tuku takmer za životný program.

Ani vedcom sa niekedy nechce

Na margo vlastnej lenivosti si radi zažartujú aj vedci. Jeden z nich podľa svedectva Jiřího Grygara na astronomickej medzinárodnej konferencii vyhlásil: „Tie body na diagrame nemôžete vidieť. Bol som totiž lenivý ich tam zakresliť.“ Iný sa priznal: „Som síce zodpovedným riešiteľom tejto úlohy, ale ako to už býva u ľudí môjho veku, skutočnú prácu robia iní, ktorí sú oveľa múdrejší.“ No zjavne chcel povedať – pracovitejší.

Sú to síce zaujímavé bonmoty použiteľné v prípade, ak chce rečník oživiť pozornosť zaspávajúceho publika, no ako životný program zlyhávajú. V skutočnosti si azda každý sebakritický človek uvedomuje, že lenivosť, nech už ide o prejav tela, alebo ducha (napokon ťažko tieto dve veci od seba oddeliť), nikoho nectí. Ani vedcov, ani politikov.

Smrteľná kombinácia

FAKTY
Ako prekonať lenivosť
  • Prvým predpokladom je nájsť si motivujúcu náplň života. Je skutočne frustrujúce pokúšať sa zaplniť čas činnosťou, ktorá vás neuspokojuje alebo vám neprináša nijaké ocenenie. V tom prípade by človek nemal váhať zmeniť zamestnávateľa alebo profesiu.
  • Niekedy stačí aj menšia zmena, napríklad začať s nejakou novou činnosťou (štúdium cudzieho jazyka) alebo zapojiť sa do nového kolektívu.
  • Keď máte lenivé dieťa, skúste zlepšiť spôsob jeho motivácie. Možno sa mu zdajú nejaké úlohy také zložité, že sa do nich radšej ani nepúšťa. Rozdeľte ich na viacero krokov a pokúste sa ich s ním postupne zvládnuť.
  • Vyhýbajte sa nečinnosti. Akákoľvek činnosť je lepšia ako ničnerobenie. Keď nemáte nič na práci, skúste nenáročnú fyzickú aktivitu, naučte sa hrať tenis alebo šach.
  • Nijakú hru nemôžete hrať s niekým, kto leží doma na gauči. Preto by ste sa nemali obklopovať ľuďmi, ktorí majú podobné problémy.
  • Dôležité je taktiež vylúčiť skutočné ochorenie typu chronickej depresie. Ak máte výraznú nechuť k akejkoľvek činnosti vrátane jednoduchých denných úkonov (obliekanie, varenie, umývanie, čistenie zubov), neváhajte navštíviť lekára. Depresiu už dnes možno úspešne liečiť.
Zdroj: Mel Levine: Mýty o lenivosti

Obezitu si zmeriame ľahko podľa indexu BMI, čo je pomer medzi výškou a váhou, pardon, hmotnosťou. Mnohí odborníci upozorňujú, že aj lenivosť by sme mali vnímať podobne ako obezitu a snažiť sa ju liečiť, kým je čas. Ide totiž jednoznačne o podobnú chorobnú závislosť s rovnako nebezpečnými následkami, aké má obezita.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) opakovane, no zdá sa, že stále zbytočne upozorňuje na riziká telesnej lenivosti: zvýšený výskyt srdcových chorôb, rakoviny hrubého čreva, prsníka alebo cukrovky druhého typu, teda tej, ktorá vzniká po 40. roku života najmä pre zlý životný štýl. Na následky telesnej lenivosti podľa WHO vo svete ročne zomrie okolo troch miliónov ľudí, no tento odhad sa zdá značne podcenený.

Prejdite sa so psom, aj keď ho nemáte

Lekári skutočne neklamú, keď tvrdia, že človek by mal stále pamätať na pravidelnú telesnú aktivitu, ktorá ani nemusí byť príliš náročná. Vtipne to povedal slovenský odborník na výživu Igor Bukovský: „Človek by mal vyviesť von svojho psa dva razy denne, aj keď ho nemá."

Bukovský tiež tvrdí, že „si vieme vymýšľať množstvo racionálnych dôvodov, ako a prečo sa niečo nedá. Napríklad ľudia, ktorí pracujú psychicky desať až dvanásť hodín denne, sú o deviatej večer unavení. V skutočnosti je unavený iba ich mozog. Preto je nevyhnutné nepoddať sa syndrómu chronickej únavy, ktorý sa vyskytuje čoraz viac, a nevnímať cvičenie a pohyb ako povinnosť.“

Prečo hlava štrajkuje

Telo si po krátkom čase na pravidelný pohyb zvykne a začne ho samé vyžadovať. Štúdie ukázali, že na to stačí už niekoľko týždňov pravidelnej telesnej aktivity, ktorá nemusí presiahnuť ani hodinu denne.

Napokon, poznajú to všetci, ktorí musia z nejakého dôvodu vynechať napríklad pravidelný rekreačný tenisový zápas alebo dlhšiu prechádzku na čerstvom vzduchu. Hlava potom odmieta pracovať s tou ľahkosťou, na akú si zvykla po pravidelnej porcii pohybu.

Je preto naozaj zvláštne, že najmä z pohodlnosti opakovane uprednostňujeme nečinnosť a polihovanie na gauči pri televízii namiesto fyzickej aktivity. Síce to môže krátkodobo vyvolať príjemný pocit, najmä, ak je doplnený pivom či vínom, no z dlhodobého hľadiska tým organizmus trpí.

Definícia lenivosti

Lenivosť možno definovať ako stav, keď je človek schopný vykonať určitú činnosť, no neurobí ju iba preto, že sa mu nechce. Aj lenivý človek s priemerným zdravím by bol určite schopný zabehnúť maratón, no otázka znie, prečo by to robil. Pri fyzickej aj duševnej lenivosti je motivácia zrejme rozhodujúcim problémom.

Psychologička Ivana Jurkovičová pred šiestimi rokmi skúmala telesnú aktivitu Slovákov. Zistila, že na Slovensku žije 70 percent ľudí s nedostatočnou telesnou aktivitou. Do fínskej štúdie z roku 2010 zapojili 29-tisíc mužov a rovnaký počet žien. Výsledkom bol dôkaz, že so stupňovaním pravidelnej telesnej námahy (samozrejme, až po určitú hranicu) klesá riziko zlyhania srdca. Iné štúdie dali do súvislosti depresiu a úzkosť, ktoré výrazne ustúpili už po desiatich týždňoch bežeckej terapie.

Mýty o lenivosti

Mel Levine, profesor na Univerzite Severnej Karolíny v USA napísal už dávnejšie knihu Mýty o lenivosti, no nezaškodí pripomenúť si jej obsah. Snaží sa v nej ukázať, že človek má vo svojej prirodzenosti zakódovanú univerzálnu túžbu po aktivite a produktivite. Jej dlhodobá strata je chorobným stavom, na ktorý musia existovať nejaké závažné dôvody.

Napríklad dieťa s poruchou reči nevie vyjadriť svoje pocity a pri necitlivom prístupe okolia môže svoje snahy časom úplne vzdať. Človek, ktorého nápady jeho pracovné okolie sústavne ignoruje, sa môže rozhodnúť, že chodiť do práce nemá zmysel.

„Ak niekoho označíme za lenivého, odsudzujeme tým ľudskú bytosť,“ píše Levine. Možno však dotyčný človek nie je lenivý, ale chýba mu iba uznanie bezprostredného okolia. „Energiu a dobrý pocit získavame vtedy, keď naši priatelia, naša rodina, naši učitelia alebo šéfovia odobria náš prístup, keď si získame ich rešpekt a keď si tak získame rešpekt sami pred sebou.“

Hlavné zdroje: www.SixWise.com, SITA

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu