Londýn 15. júla (TASR) - Keď imunitný systém nedokáže rozlišovať medzi cudzím a vlastným, začne škodiť sám sebe. Skleróza multiplex, reuma a cukrovka sú príklady takýchto autoimúnnych ochorení. Jednu z chybných reakcií imunitného systému, ktorá spôsobuje cukrovku I. typu, vyvolávajú pravdepodobne vírusy, píšu britskí vedci v časopise Diabetes.
Mark Peakman z Gu's King's College v Londýne vyšetroval v rámci trojročnej štúdie financovanej nadáciou Action Research pacientov, ktorým krátko predtým diagnostikovali cukrovku I. typu. Pri tejto forme cukrovky napáda imunitný systém bunky podžalúdkovej žľazy produkujúce inzulín a postupne ich likviduje. Postihnutí sú do konca svojho života odkázaní na inzulínové injekcie.
Chybnú imunitnú odpoveď spúšťajú podľa britských vedcov vírusy. Na základe jednej teórie vyprovokujú útok na pankreas akýmsi druhom "molekulárnych mimikier", pri ktorých sa molekulárny povrch vírusov podobá povrchu buniek.
Druhá možnosť je, že vírusy dráždia nezúčastnené imunokompetentné bunky. Práve tento proces bol pozorovaný u geneticky manipulovaných myší. Teóriu o podiele vírusov na cukrovke u ľudí podporuje viacero nepriamych dôkazov.
Peakman a jeho kolegovia si zobrali na mušku kmeň vírusu Coxsackie B4 (CVB4), ktorý sa nedávno našiel v podžalúdkovej žľaze detskej obete cukrovky. Vedci vyrobili postupmi genetického inžinierstva zložky tohto vírusu a zmiešali ich s krvnými vzorkami 40 detí a mladých ľudí, u ktorých v predchádzajúcich piatich mesiacoch diagnostikovali cukrovku I. typu.
Imunokompetentné bunky diabetikov reagovali na vírus oveľa intenzívnejšie ako imunitný systém zdravých ľudí. Reakcia bola o to silnejšia, čím kratšie obdobie uplynulo od diagnózy cukrovky. Z toho vyplýva, že pacienti prišli do kontaktu s vírusom len nedávno. Imunitný systém si potom vytvoril pamäťové bunky, ktoré sa pri ďalšom napadnutí môžu premeniť na efektorové bunky. Tieto zaútočia na vírus alebo ním napadnuté bunky.
"Keby vírus nesúvisel s ochorením, zdraví ľudia a diabetici by mali rovnaké rozdelenie efektorových buniek," povedal Peakman. Diabetici však mali v krvi oveľa viac efektorových buniek, čo dokazuje, že prišli do kontaktu s vírusom Coxsackie B4.
Z uvedených zistení sa dá podľa Peakmana vyvodiť jediný záver: Ak vírusy naozaj hrajú úlohu pri vzniku cukrovky, v budúcnosti existuje možnosť vyvinúť očkovaciu látku, ktorá zabráni infekcii a tým aj cukrovke I. typu.
