New York 15. júla (TASR) - Spevavým vtákom, ktoré žijú vo veľkých skupinách, sa tvorí viac mozgových buniek a pravdepodobne majú lepšiu pamäť. Samotárom naopak hrozí úbytok mozgových buniek, píšu vedci z Rockefellerovej univerzity v New Yorku v časopise New Scientist.
Zatiaľ presne nevieme, ako si mozog ukladá dlhodobé spomienky. Vedci predpokladajú, že sa to deje aktiváciou a deaktiváciou génov v mozgových bunkách.
Spevavé vtáky, ktoré majú v pomere k dĺžke života relatívne malé mozgy, musia mať konštantný počet nových mozgových buniek, aby si mohli zapamätať nové podnety. Väčšina novovzniknutých mozgových buniek však odumiera po troch až piatich týždňoch. Spomienky sa ale môžu ukladať do nervových buniek v mozgu.
Tím vedcov na čele s Fernandom Nottebohmom v pokusoch s pinkami (Taeniopyga guttata) zistil, že miera prežitia nových mozgových buniek závisí od sociálneho prostredia. Vtákom vstrekli rádioaktívnu látku, ktorá slúžila ako značkovač nových neurónov. Potom ich nechali žiť v troch odlišných podmienkach: ako samotárov, vo dvojici a v skupine s viac ako 45 vtákmi. O šesť týždňov neskôr skúmali tri špecifické oblasti mozgu.
Vtáky, ktoré žili vo veľkej skupine, mali o 30 percent viac mozgových buniek ako samotárske pinky. Bolo to viditeľné v regióne mozgu, ktorý je zodpovedný za zvukové prejavy. U samčekov sa vytvoril dokonca dvojnásobok mozgových buniek. Možné vysvetlenie je také, že vtáky sa pokúšali zapamätať si spev iných členov skupiny.
"Je to zaujímavý výsledok," komentoval zistenie newyorských kolegov expert na neurológiu Arturo Alvarez-Buylla z Kalifornskej univerzity. Aj v mozgu dospelých ľudí sa totiž tvoria nové nervové bunky a veľa sociálnych kontaktov možno prospeje ich prežitiu. "Nevieme presne, kde a koľko nervových buniek sa tvorí v ľudskom mozgu a či sa to deje po celý život," upozornil Alvarez-Buylla.
