Londýn 15. júla (TASR) - Svätojánske mušky a mnohé morské živočíchy sú dôkazom, že bunky dokážu produkovať svetelné signály. Existuje však aj "svetielkovanie", ktoré vydávajú všetky živé organizmy.
Toto svetielkovanie je miliónkrát slabšie ako svetelný signál svätojánskej mušky a zachytia ho iba vysokocitlivé prístroje. Ako píše časopis New Scientist, vedci zistili, že choré bunky svetielkujú silnejšie ako zdravé tkanivo.
Humio Inaba z japonskej univerzity Tohoku v pokusoch so sójovými klíčkami ukázal, že zdravá bunka vyžaruje len málo svetelných častíc zvaných biofotóny - asi desať za minútu, poškodená oveľa viac.
Keď biofyzik Ken Muldrew z University of Calgary pod citlivým prístrojom roztrhol listy rastlín, tiež nameral tisíce biofotónov. "List 'kričí', keď ho trháte, ale tento krik namiesto počutia vidíte," povedal Muldrew.
Vysoké emisné hodnoty fotónov sa namerali aj u rakovinových buniek cicavcov. Svetielkovanie napadnutých buniek v porovnaní s okolitým zdravým tkanivom bolo štyrikrát silnejšie.
Masaki Kobajaši z Tohoku Institute of Technology skúma, ako sa dajú tieto rozdiely v svietivosti využiť na diagnostikovanie chorôb u človeka. Na to by potreboval citlivé prístroje, ktoré by bez invazívneho zásahu určili pôvod emisií fotónov, povedal pre New Scientist. Záznamy vyžarovania by sa potom premenili na obrazy tela - išlo by o akési röntgenové snímky alebo počítačovú tomografiu.
Vedci sa dlho nevedeli zhodnúť, odkiaľ toto nenápadné svetlo pochádza. Dnes sa domnievajú, že jeho pôvodcom sú voľné radikály v bunkách. Týmto atómom alebo molekulám chýba jeden elektrón, preto rýchlo reagujú s inými molekulami, ktorým ho odoberú. Napadnuté molekuly sa pritom rozpadnú a v bunkách narobia veľké škody.
Reakcie voľných radikálov uvoľňujú energiu, ktorá vyžaruje vo forme biofotónov. Zdravé bunky dokážu väčšinu takýchto reakcií zneutralizovať. Ak je bunka poškodená alebo pod vplyvom stresu, nemôže voľné radikály, ktoré sú produktom normálneho metabolizmu, zneškodňovať.
Ničivú silu voľných radikálov organizmy niekedy využívajú na vlastný prospech, uviedol Reiner Vogel z univerzity v nemeckom Freiburgu. Niektoré bunky sa proti votrelcom bránia tak, že kyslík premenia na chemicky reaktívnu formu, ktorou atakujú napríklad baktérie. Ak bunka produkuje reaktívny kyslík, vyžaruje aj viac fotónov. Zvýšené emisie biofotónov sa využívajú napríklad na sledovanie imunitnej reakcie.
