SME
Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Aralské jazero vstáva z mŕtvych

Bývalo to štvrté najväčšie vnútrozemské jazero na svete. Päť desaťročí ho zmenilo na vyprahnutú a toxickými soľami kontaminovanú panvu.

Staré zhrdzavené lode na pobreží jazera v blízkosti mesta Aralsk.Staré zhrdzavené lode na pobreží jazera v blízkosti mesta Aralsk. (Zdroj: GEOFF MACKLEY, GEORGE KOUROUNIS)

Z jazera s rozlohou takmer 68-tisíc km2 ostali len tri viac-menej samostatné vodné plochy: na severe Malý Aral a na juhu Veľký Aral, tvorený západnou a východnou panvou. Ich spoločný objem v súčasnosti nedosahuje ani desatinu stavu spred roku 1960.

Obrovská strata jazernej vody vyvolala v celom regióne ďalšie klimatické a environmentálne zmeny.

Voda z doby medziľadovej

Aralské jazero (more) je jedným z najmladších v strednej Ázii. Zrejme už v období neskorého pleistocénu pred asi 140-tisíc rokmi ho napájal jeden z dvoch najväčších vodných tokov tohto regiónu, z východu pritekajúca Syrdarja.

Skryť Vypnúť reklamu

Jazero sa významne zväčšilo až pred asi 10- až 20-tisíc rokmi, keď doň začala pritekať voda z objemnejšej Amudarje. V tomto bezodtokovom jazere určoval výšku hladiny rozdiel medzi množstvom vody odparenej z povrchu rezervoára a množstvom, ktoré doň pritieklo alebo spadlo v podobe dažďa.

Historické rekonštrukcie potvrdzujú, že v posledných 10-tisíc rokoch jazero zažilo hneď niekoľko významných vysychaní a napĺňaní. Od polovice 17. storočia do roku 1960 však neboli výkyvy hladiny väčšie ako 4,5 metra.

Počas viac ako 3-ticícročnej histórie človek zasahoval do tejto jemne vyladenej bilancie len minimálne.

Zmeny však priniesol najmä nástup plánovaného hospodárstva v bývalom Sovietskom zväze v 30. rokoch 20. storočia, zväčšujúca sa ľudská populácia a rastúca poľnohospodárska výroba. To všetko si vyžiadalo čoraz intenzívnejšie využívanie vody z oboch prítokov Aralu, najmä na zavlažovanie.

Skryť Vypnúť reklamu

Do roku 2010 klesla hladina jazera o 27 metrov, plocha sa zmenšila o 88 percent a slanosť vody vzrástla dvadsaťnásobne. V dôsledku ústupu pobrežnej čiary zostali mnohé prístavy „na suchu“.

Plánovaný kolaps

Dramatický pokles množstva vody pritekajúcej do jazera sa začal už v 50. rokoch. Vtedy umožnili nové technológie zavlažovania zakladať poľnohospodárske oblasti ďalej od oboch riečnych zdrojov.

Plocha zavlažovaných území preto medzi rokmi 1960 a 2009 vzrástla z piatich na osem miliónov hektárov. V tomto púštnom regióne dostali, paradoxne, prednosť najmä plodiny náročné na vlahu a živiny: bavlník, pšenica a v tesnej blízkosti vodných tokov dokonca aj ryža.

Od chvíle, keď centralistické vedenie ZSSR na čele s Nikitom Chruščovom určilo štátom strednej Ázie bavlník ako exportnú komoditu číslo jeden, bol osud Aralského jazera definitívne spečatený.

Skryť Vypnúť reklamu

Dokonca vtedajšie kolosálne plány rozvoja sovietskej ekonomiky počítali s výrazným ústupom jazera. V celej oblasti tak vzniklo 40-tisíc kilometrov zavlažovacích kanálov vrátane najväčšieho a najkontroverznejšieho - kanálu Karakum.

So stavbou Karakumu sa začalo v roku 1954. S dĺžkou 1375 kilometrov dodnes patrí medzi najdlhšie zavlažovacie kanály na svete. Ročne odvedie z Amudarje do poľnohospodárskych oblastí južného Turkménska vyše 13 kubických kilometrov vody.

Na rozdiel od Amudarje sa povodie Syrdarje stalo doménou obrovských priehrad, akou je napríklad Toktogul, ktorými začalo Kirgizsko účelovo kontrolovať a obmedzovať prítok do nižšie položených oblastí v Kazachstane.

Cesta naprieč trávou porasteným niekdajším dnom Aralského jazera.

Skryť Vypnúť reklamu

Človek verzus klimatické zmeny

Rozsiahle zavlažovanie, ktoré obmedzilo prítok vody do jazera, nebolo však jedinou príčinou vysychania Aralu. Pod rýchly ústup jazera sa podpísali aj klimatické zmeny v povodiach oboch hlavných tokov.

Minimálne od roku 1960 je možné v celom regióne Strednej Ázie sledovať významný nárast teploty vzduchu (1,0 - 1,5 °C). Ešte horšie však je, že v horských pramenných oblastiach Ťan-šanu a Pamíru v rovnakom období významne poklesli zrážky, čo znížilo prietoky Amudarje a Syrdarje.

Odhaduje sa, že k viac ako 12-metrovému poklesu hladiny jazera v rokoch 1960 a 1986 prispeli klimatické zmeny takmer jednou štvrtinou.

Hlavným vinníkom aralského kolapsu však ostáva naďalej človek. Ten v priebehu 70. a 80. rokov obmedzil prítok do jazera do takej miery, že v rokoch 1987 - 89 sa pôvodný Aral rozdelil na dve samostatné vodné plochy, severný Malý Aral a južný Veľký Aral.

Skryť Vypnúť reklamu

Hladinu Malého Aralu sa podarilo stabilizovať najmä vďaka záchytnej hrádzi dokončenej v auguste 2005. Vývoj južného rezervoáru je však zatiaľ bezútešný.

Jeho plocha sa od roku 1989 zmenšila o viac ako 75 percent, čo následne prispelo k ďalekosiahlym ekologickým a klimatickým zmenám v blízkom okolí jazera.

Slanší ako oceán

Vysychanie jazera sprevádzal rad vzájomne previazaných biologických, fyzikálnych a chemických zmien. Dramaticky narástol napríklad obsah solí rozpustených vo vode (ide najmä o sadrovec), ktorých množstvo sa odhaduje na šesť biliónov ton.

Pre mimoriadny pokles hladiny je pochopiteľne najslanší Veľký Aral, ktorého salinita je v porovnaní s oceánom štvornásobne vyššia (viac ako 100 gramov soli v litri vody). Okrem solí sa na dne jazera ukladajú aj toxické látky, predovšetkým pesticídy a hnojivá, ktoré sem za desiatky rokov splavili rieky z oboch povodí.

Skryť Vypnúť reklamu

Púštne búrky, ktorých zvyšujúci sa počet súvisí s poklesom plochy jazera, dokážu kontaminovaný prach transportovať aj do vzdialenosti 500 kilometrov od Aralu. Znečistenie regiónu prináša veľa nepríjemných dôsledkov počnúc nedostatkom pitnej vody až po zhoršujúci sa zdravotný stav obyvateľov.

Rastúca slanosť Veľkého Aralu zvyšuje hustotu vody, čím sa výrazne mení teplotné zvrstvenie, obeh vody a okysličenie v celom vodnom profile.

Trvalo nízky obsah kyslíka vo väčších hĺbkach výrazne obmedzil biodiverzitu živočíšnych spoločenstiev tak v jazere, ako aj mimo neho; ryby vo Veľkom Arale už takmer vyhynuli.

Určitú nádej predstavuje z tohto pohľadu Malý Aral, ktorého stabilizácia priniesla zlepšenie životných podmienok pre vzmáhajúce sa spoločenstvá rýb a iných živočíchov.

Skryť Vypnúť reklamu

Aralské jazero v súčasnosti - do roku 2010 klesla jeho hladina o 27 metrov, plocha sa zmenšila o 88 % a slanosť vody vzrástla 20-násobne.

Drsnejšia klíma

Blahodarný klimatický efekt kedysi obrovského jazera, ktoré zmierňovalo tuhé kontinentálne zimy a horúce letá, je už minulosťou. Lokálna klíma prešla v dôsledku obrovskej straty jazernej vody zreteľnými zmenami.

Podnebie nadobudlo kontinentálnejší charakter, s chladnejšími zimami a teplejšími letami, s celkovo nižším množstvom zrážok.

V období 1960 - 2000 vzrástli priemerné letné teploty v okolí jazera o dva až šesť stupňov Celzia; obdobný výkyv, ale smerom dole, nastal v zimnom období, ktoré sa v priemere predĺžilo (leto sa, naopak, skrátilo). Zhoršenie klima

tických podmienok sa najviac prejavilo v smere prevládajúcich vetrov, teda juhozápadne a južne od jazera a to až do vzdialenosti 200 km od niekdajšej pobrežnej čiary.

Skryť Vypnúť reklamu

Jasne to signalizuje, že za lokálnymi zmenami klímy stojí skutočne ústup Aralského jazera. Dôsledky globálneho otepľovania sa preto v regióne prejavia horšie, než by to bolo v prípade existencie pôvodného Aralu.

Nádej pre Malý Aral

Aralské jazero by v priebehu 20. storočia začalo vysychať aj bez zásahu ľudí. Človek však celý proces výrazne urýchlil. Návrhov, ako aspoň minimalizovať dopady tejto katastrofy alebo azda aj zachrániť celú oblasť, je niekoľko.

Medzi najúspešnejšie projekty patrí výstavba priehrady Kokaral, oddeľujúcej Malý a Veľký Aral. Aj vďaka nej vzrástla za posledných päť rokov hladina v severnom rezervoári o 12 metrov, čo znížilo salinitu vody, zvýšilo biodiverzitu a množstvo rýb.

Zrejme nepotrvá dlho a kedysi najväčší prístav Araľsk sa stane po desaťročiach opäť riadnym prístavom.

Skryť Vypnúť reklamu

Osud Veľkého Aralu však zostáva neistý. Náznak optimizmu priniesol rok 2010, keď satelitné zábery zaznamenali po dlhom období obrat k lepšiemu. Vďaka vyššiemu prietoku Amudarje sa východná panva Veľkého Aralu začala opäť napĺňať.

Autor pracuje na Ústave fyziky atmosféry AV ČR Praha, oddelenie klimatológie.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Marcel Slávik

Sulík naňho podal trestné oznámenie.

5 h
V Oválnej pracovni Bieleho domu už úraduje Joe Biden.

Biden mení zahraničnú politiku USA.

6 h
Ilustračná fotografia.

Testovanie sa koná od 18. do 26. januára.

6 h
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Valec OĽaNO ide ďalej

Peter Tkačenko

Niekto zabudol, že terajšia vláda je zajtrajšia opozícia.

7 h

Neprehliadnite tiež

Etna sa znovu zobudila.

Erupciu sprevádzalo dunenie.

20. jan
Ilustračné foto.

Dinosaurus patril medzi sauropodov.

20. jan

Týždenný podcast o novinkách z vedy.

20. jan

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  7. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Hygge ako životný štýl
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  5. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  6. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  7. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  8. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  9. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  10. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 33 686
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 32 603
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 909
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 10 241
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 188
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 595
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 887
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 711
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 598
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 633