Text vznikol v spolupráci s internetovou stránkou kozmonautika.sk
BRATISLAVA. Trvalo to šesť minút. A počas tejto doby v lietadle simulovali stav beztiaže.
Vďaka podpore sekcie vedy a techniky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR si 21. júna 2011 člen Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA) Boris Fugger vyskúšal takýto stav beztiaže - počas parabolického „Zero G“ letu, ktorý sa uskutočnil v rámci tohtoročnej Parížskej Air Show.
Slovensko sa aspoň trochu dotklo vesmíru, pričom let bol výsledkom snahy začleniť našu krajinu do Európskej vesmírnej agentúry (ESA).
Zero Gravity Spin from kozmonautika on Vimeo.
Parabolické lety
Parabolické lety, niekedy nazývané aj Zero G lety, umožňujú dosiahnutie mikrogravitácie bez nutnosti vyslať človeka alebo experiment priamo do vesmírneho prostredia.
To je možné vďaka upravenému lietadlu Airbus A300, ktoré pri svojom lete opisuje trajektóriu v tvare paraboly a umožňuje tak približne na 20-25 sekúnd vytvárať stavy beztiaže.
Počas tejto relatívne krátkej doby je možné robiť experimenty, ktorých náklady by v prípade vypustenia do vesmíru boli veľa väčšie.
Okrem Francúzskej vesmírnej agentúry, ktorá v spolupráci s ESA robí podobné lety v Európe a poskytuje priestor študentom a vedcom na ich experimenty, existuje dnes aj množstvo firiem, ktoré tento zážitok ponúkajú aj bežným ľudom.
Princíp parabolického letu (lietadlo prechádza z horizontálneho letu do 45 stupňového náklonu, kedy posádka zažíva preťaženie niekedy až 4G do stavu beztiaže a následne opať do stavu zvýšenej gravitácie). FOTO - CNES
Príbeh slovenského letu
Samotný let začal lekárskymi prehliadkami viac ako mesiac pred štartom na Slovensku. Následne účastníci zamierili do Paríža, kde sa v lietadle presunuli nad špeciálnu oblasť nad Bordeaux, ktorá je vyčlenená pre parabolické lety.
SOSA mala vyhradený priestor v lietadle na uskutočnenie plánovaných experimentov, ktoré boli prevedené počas 15-tich parabol. Počas prvej paraboly, ktorá simulovala mesačnú gravitáciu, boli účastníci pripútaní, aby si zvykli na radikálnu zmenu motorických podmienok.
Druhá z parabol simulovala príťažlivosť, aká panuje na planéte Mars. Počas nej nemeckí vedci z DLR experimentovali s transplantáciou krvi, pričom výsledky môžu byť použité pri budúcej pilotovanej misii na Mars.
Počas nasledujúcich parabol nasledovali už plnohodnotné stavy beztiaže, kedy sa každý venoval naplánovaným experimentom a činnostiam.
Nováčikovia, ktorí ešte neuskutočňovali experimenty v nulovej gravitácii, medzi ktorými bol aj člen SOSA, sa počas prvých parabol museli naučiť pohybovať v bezváhovom stave, pričom im pomáhal špecializovaný inštruktor ESA.
„V skratke by som ten pocit opísal, ako keď robíte 5 minút stojku na hlave a potom sa náhle rýchlo postavíte. A zároveň netušíte, kde je hore a kde dole,“ hovorí Boris Fugger.
Pri parabolách tohto typu vzniká preťaženie až 4G, čo pre ľudské telo znamená 4-násobnú hmotnosť oproti normálnemu stavu.
Po náhlom prechode do nulovej gravitácie nasledovalo cca 20 sekúnd beztiaže, ktoré bolo potrebné efektívne využiť. Po tejto fáze opäť nasledovalo preťaženie, preto bolo potrebné včas zaujať bezpečnú polohu.
Ďalšie projekty
Počas 15 parabol SOSA uskutočnila niekoľko experimentov z oblasti motoriky, správaní sa tekutín v nulovej gravitácii a natáčanie propagačného mini dokumentu.
Na palube prebiehali aj ďalšie špecializované experimenty a časť paluby lietadla bola vyhradená pre čerstvého člena tímu astronautov ESA Thomasa Pequeta, ktorý trénoval na svoj budúci vesmírny let k Medzinárodnej vesmírnej stanici.
Okrem neho sa na palube nachádzal aj ďalší astronaut ESA Jean-François Clervoy, ktorý letel do vesmíru už celkovo trikrát a v súčasnosti je riaditeľom centra parabolických letov.
Tento let a ďalšie pripravované aktivity SOSA, ako napríklad projekt vypúštania stratosferických balónov skBalloon, prípadne začínajúci projekt zhotovenia a vypustenia prvej slovenskej vesmírnej družice skCube majú za cieľ posunúť Slovensko bližšie k svetovému kozmickému výskumu.
Autor: Jakub Kapuš / Kozmonautika.sk
