Slovensko bude mať tretieho mobilného operátora

BRATISLAVA 14. júla (SITA) - Na slovenský telekomunikačný trh vstupuje tretí mobilný operátor. Telekomunikačný úrad SR (TÚ) v piatok vydal licenciu spoločnosti Profinet.sk, a.s. na zriaďovanie a prevádzkovanie verejnej mobilnej telekomunikačnej siete GSM

a UMTS a na poskytovanie verejnej mobilnej telefónnej služby, dátových a multimediálnych služieb prostredníctvom týchto sietí. Držiteľ licencie je povinný začať poskytovať služby GSM najneskôr do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti licencie a služby UMTS najneskôr do 30 mesiacov odo dňa uvoľnenia frekvencií. Profinet.sk, a.s. bude povinný vybudovať sieť GSM tak, aby dosiahol pokrytie obyvateľstva SR signálom GSM vo výške 20 % prostredníctvom verejnej telekomunikačnej siete najneskôr do 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti licencie. TÚ pridelil držiteľovi licencie pre mobilnú verejnú telekomunikačnú sieť GSM prefix 0921 a pre sieť UMTS prefix 0923.
Prekvapenie vyvolalo oznámenie Štatistického úradu (ŠÚ) SR, podľa ktorého index spotrebiteľských cien v júni oproti máju klesol o 0,4 percentuálneho bodu, čo bol podľa analytikov najvyšší medzimesačný pokles od júla 1998. Inflácia na Slovensku si tak v júni zapísala svoje piate historické minimum v rade. Najväčšou príčinou júnového medzimesačného poklesu bol podľa nich predovšetkým sezónny pokles cien potravín. Protiinflačne pôsobili aj ceny pohonných hmôt, kým cenový vývoj ostatných odborov zostal takmer nezmenený. Takýto vývoj neočakávala ani Národná banka Slovenska.
Zo ŠÚ SR pochádza aj ďalšia dobrá správa. Reálna mzda sa v máji medziročne zvýšila vo všetkých vybraných odvetviach. V nehnuteľnostiach, prenajímaní a ostatných verejných službách vzrástla o 10,2 %, vo veľkoobchode o 5,9 %, v maloobchode o 5,1 %. V doprave sa reálna mzda zvýšila o 4,6 %, v hoteloch a reštauráciách o 3,7 % v priemysle o 3,2 %, v pošte a telekomunikáciách o 2 %, v predaji a údržbe motorových vozidiel o 0,7 % a v stavebníctve o 0,4%.
Mimoriadne valné zhromaždenie akciovej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel (SPP) schválilo personálne zmeny v predstavenstve a dozornej rade podniku. V sedemčlennom predstavenstve budú investorské konzorcium Ruhrgas a Gaz de France (GDF) zastupovať štyria členovia. Predsedom predstavenstva sa stal zástupca Ruhrgasu Ulrich Schöler. Ďalším členom za nemecký koncern je Jan Massman. Francúzsku spoločnosť GDF budú v predstavenstve zastupovať dvaja členovia Jean-François Carriere a Philippe Boucly. Záujmy slovenskej strany bude hájiť podpredseda predstavenstva Pavol Janočko, ďalšími členmi predstavenstva za SR sú Ján Kasper a Juraj Horváth. V dvanásťčlennej dozornej rade nenastali výraznejšie zmeny. Valné zhromaždenie uskutočnilo len jednu zmenu, keď štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva SR Petra Brňa vystriedal nový člen dozornej rady, zástupca GDF Jacques Deyirmendjian.
Závažným vyhlásením bolo v piatok oznámenie ministerstva zdravotníctva, ktoré už rozhodlo o spôsobe rozdelenia 3,685 mld. Sk určených na oddlženie rezortu. Až 2,777 mld. Sk totiž pôjde na oddlženie zdravotníckych zariadení, ktoré od januára budúceho roka prejdú pod správu obcí a vyšších územných celkov. Ostatným sektorom tak ostalo na oddlženie len 908 mil. Sk. Tento spôsob doslova šokoval lekárnikov, ktorí očakávali, že dostanú približne 2 mld. Sk. Podľa prepočtov by však mali dostať len 272 mil. Sk, pričom ich dlhy sa pohybujú vo výške 6 mld. Sk. Slovenská lekárnická komora vyhlásila, že na tieto skutočnosti bude "primerane reagovať", zatiaľ však nemala čas rozhodnúť, ako to bude.
Dobrému zdraviu sa však netešila krava z Poľnohospodárskeho družstva Kolta v okrese Nové Zámky. Test Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave u nej potvrdil ďalší pozitívny prípad ochorenia BSE na Slovensku. SAV tak potvrdila piaty prípad BSE v tomto roku, celkovo desiaty pozitívny prípad v SR. Na družstve sa nachádza ďalších 300 kusov hovädzieho dobytka.
Národná rada (NR) SR v uplynulom týždni ukončila toto volebné obdobie záverečnou, 61. schôdzou. Poslanci sa zídu ešte v auguste, aby prerokovali zákony, ktoré do parlamentu vráti prezident. Napriek nedisciplinovanosti poslancov, keď NR SR opakovane nebola uznášaniaschopná, sa im podarilo schváliť niekoľko významných zákonov. Novela zákona o daniach z príjmov zrušila tzv. daň zo straty. Schválená novela zákona o zdravotnom poistení reguluje vyšetrenia pre Sociálnu poisťovňu (SP). V súčasnosti totiž poisťovňa žiada nezmyselné vyšetrenia, či sa napríklad zdravotne postihnutému nezlepšil stav. Vyšetrenia, ktoré SP vyžaduje pre svoje potreby a pri ktorých teda nejde o zdravotnú starostlivosť pre pacienta, sa podľa novely majú hradiť z fondu nemocenského poistenia SP.
Poslanci schválili aj novelu zákona o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov. Tá stanovuje, aby sa časť vybraných daní z tabaku presunula do rezortu zdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva takto získané finančné prostriedky použije na programy súvisiace s prevenciou a liečbou kardiovaskulárnych a onkologických ochorení. Do zdravotníctva tak bude smerovať 15 % ročného objemu vybranej dane z tabaku, čo predstavuje približne 800 mil. Sk.
Limit odpisov pri obstarávaní automobilov na podnikateľské účely by sa mal zvýšiť z pôvodných 450 tis. Sk na 800 tis. Sk. Pri finančnom lízingu sa tento limit zvyšuje z pôvodných 550 tis. Sk na 950 tis. Sk. Vyplýva to z novely zákona o daniach z príjmov, ktorú navrhol poslanec Jirko Malchárek. Schválený pozmeňujúci návrh poslanca Pavla Prokopoviča umožní platiť paušálnu daň osobám v slobodnom povolaní. Doteraz táto úprava v zákone o daniach z príjmov chýbala, aj keď to ďalšie legislatívne normy umožňovali.
NR SR schválila aj novelu zákona o miestnych poplatkoch, ktorá mení charakter a názov pôvodného poplatku za kúpeľný a rekreačný pobyt. Navrhovaný poplatok za pobyt v kúpeľnom mieste alebo mieste sústredeného cestovného ruchu bude platiť každý, kto sa prechodne zdržuje za účelom rekreácie alebo zdravotnej starostlivosti, ale aj služobne. Poplatky bude musieť platiť aj za prvý a posledný deň pobytu.
Zákonodarný zbor však nebol po niekoľko dní schopný schváliť návrh novely zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, ktorú predložil poslanec Alexander Slafkovský. Poslanec Jozef Klemens (SDĽ) navrhol nepokračovať v rokovaní o tejto novele. Keď jeho návrh zákonodarný zbor neschválil, pri ďalšom hlasovaní sa poslanci SDĽ neprezentovali. NR SR tak nebola uznášaniaschopná. Slafkovského novela rieši lesné cesty a hospodárske budovy slúžiace správe lesov, ktoré boli postavené na pozemkoch vrátených pôvodným vlastníkom.
Parlament schválil vládny návrh zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý upravuje výkon záložného práva na hnuteľný aj nehnuteľný majetok. Zákon nadväzuje na novelu Občianskeho zákonníka, ktorú už NR SR prijala. Novela zavádza nový inštitút záložného práva na hnuteľný majetok. Uspokojenie veriteľa predajom nehnuteľnosti formou dražby, ktorú uskutoční súd alebo exekútor, je pomerne zložité a časovo náročné. Jednoduchšia môže byť verejná dražba mimo súdneho výkonu rozhodnutia či exekúcie, ktorá môže byť pre dlžníka ekonomicky výhodnejšia.
Poslanci definitívne schválili vládny návrh novely zákona o štátnom podniku. Novela obmedzuje výšku ročných odmien z podielu na zisku pre riaditeľov a členov dozorných orgánov štátnych podnikov na maximálne 10-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Poslanec Ladislav Orosz presadil svoj pozmeňujúci návrh, aby mesačný plat riaditeľa nepresiahol osemnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Zakladatelia štátnych podnikov budú musieť vybrať riaditeľa podniku podľa odbornosti na základe výberového konania. To isté bude platiť aj pre členov dozornej rady. Podľa prijatých pozmeňujúcich návrhov nebude riaditeľ podniku jeho zamestnancom, pracovať bude na základe mandátnej zmluvy. Zakladatelia podnikov budú musieť do konca tohto roku vymenovať riaditeľa a členov rady na základe výberového konania. Ak do konca decembra riaditelia štátnych podnikov nebudú odvolaní, výkon ich funkcie zanikne automaticky.
Národná banka Slovenska (NBS) hospodárila v prvom polroku so ziskom 1,585 mld. Sk. Do polovice mája pritom zápasila so stratou, ktorá sa od začiatku roka naakumulovala na 4,114 mld. Sk. Hospodárenie centrálnej banky sa následne otočilo a banka sa dostala do čiernych čísel. Nepriaznivý vývoj v prvých mesiacoch spôsobovali kurzové straty vyplývajúce zo zhodnocovania koruny a vysoké náklady na sterilizáciu bankového sektora. Začiatkom apríla sa totiž koruna dostala až k úrovni 41,380 SKK/EUR, silná koruna tak spôsobovala kurzové straty z devízových rezerv. Od polovice apríla však koruna postupne oslabovala a ku koncu júna sa dostala takmer až k 45 SKK/EUR.
NBS očakáva v tomto roku nárast celkového hrubého zahraničného dlhu o 988 mil. USD na 12,030 mld. USD. Dlhodobý a strednodobý zahraničný dlh by mal dosiahnuť 8,287 mld. USD. Krátkodobý dlh by mal predstavovať 3,743 mld. USD. Z nárastu celkového zahraničného dlhu by malo tvoriť 338,0 mil. USD zvýšenie strednodobých, dlhodobých i krátkodobých zahraničných záväzkov NBS z dôvodu zmeny metodiky vykazovania devízových rezerv a zahraničných záväzkov NBS. Výraznú časť nárastu zahraničného dlhu tvorí aj predpokladané celkové zvýšenie záväzkov nebankových podnikateľských subjektov.
Optimizmus nechýba slovenskej vláde, ktorá v aktualizovanom Predvstupovom ekonomickom programe (PEP) do roku 2005 plánuje deficit verejných financií znížiť na 2,6 % hrubého domáceho produktu (HDP) vrátane nákladov na reštrukturalizáciu bánk a na štátne záruky z tohtoročných plánovaných 5,8 % HDP. Reálny rast HDP by mal v roku 2005 dosiahnuť 5,1 %, kým priemerná miera inflácie by mala dosiahnuť 4,5 %. V nasledujúcich necelých štyroch rokoch by sa podľa prognóz ministerstva financií v PEP mal deficit bežného účtu platobnej bilancie do roku 2005 udržať na úrovni adekvátnej bezpečným formám jeho financovania a postupne sa znížiť na 4 % HDP. Celkový dlh verejných financií chce vláda udržať na úrovni nižšej ako 40 % HDP. Priemerná miera nezamestnanosti by mala postupne klesnúť pod 17,5 %.
Fond národného majetku SR (FNM) neprijal ponuku Nováckych chemických závodov (NCHZ) na kúpu 91,63-percentného podielu v spoločnosti Istrochem. V hre tak ostala len ponuka firmy Istrodeza. Ponuka NCHZ bola totiž doručená až po stanovenom termíne. Druhá ponuka splnila všetky náležitosti a medzirezortná komisia sa ňou bude ďalej zaoberať na budúci týždeň. NCHZ podali námietky voči postupu FNM vo výberovom konaní a budú žiadať jeho opakovanie.
Tatra banka a Česká pojišťovna (ČP) podali vo štvrtok záväznú ponuku na kúpu 55,16-percentného podielu v Poštovej banke (PB), ktorý predáva štátna Slovenská konsolidačná (SKo). Tretí záujemca, ING Bank, nepredložila záväznú ponuku. Spoločnosť požiadala o predĺženie lehoty na predloženie ponuky, SKo to však neakceptovala.
Ďalší významný balík akcií (34,25 %) PB vlastní súkromná finančná skupina Istrokapitál. ČP s ňou rokuje o ďalšom spoločnom postupe, ktorý by mohla vyústiť do odkúpenia podielu Istrokapitálu, alebo uzatvorenia akcionárskej dohody. V prípade úspešnej akvizície Poštovej banky chce ČP využiť svoje skúsenosti so zavádzaním bankovo-poisťovacích produktov, ktoré postupne zavádza na českom trhu prostredníctvom dcérskej spoločnosti eBanka. ČP by na slovenskom trhu chcela taktiež využiť svoje know-how v predaji produktov životného poistenia. Podľa vyjadrení zástupcov Tatra banky, kúpa Poštovej banky by jej umožnila lepší prístup ku klientom aj v malých mestách prostredníctvom predajných miest umiestnených na poštách.
Asociácia poskytovateľov internetu (API) v utorok podala na okresnej prokuratúre oznámenie o podozrení z páchania trestného činu spoločnosťou Slovenské telekomunikácie, a.s. (ST). Dôvodom je údajné nerešpektovanie predbežného opatrenia Protimonopolného úradu SR zo dňa 11. júna, ktorým uložil ST povinnosť zdržať sa poskytovania služieb ADSL. Podľa poskytovateľov ST naďalej prostredníctvom technológie ADSL "načierno" pripájajú klientov na internet. Nerešpektovaním rozhodnutia Protimonopolného úradu SR by podľa API mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.
Zostatok peňažných prostriedkov Národného úradu práce (NÚP) ku koncu marca tohto roku predstavoval 7,25 mld. Sk. Z celkových príjmov vo výške 9,51 mld. Sk tvorili príjmy NÚP za prvé tri mesiace 2,98 mld. Sk, zostatok z vlaňajška bol 6,53 mld. Sk. Celkové výdavky na politiku trhu práce za prvý štvrťrok dosiahli 2,26 mld. Sk. Bežné príjmy tak za prvé tri mesiace prekročili bežné výdavky o 719 mil. Sk. Príjmy NÚP za prvé tri mesiace predstavovali 26,2 % z plánovaných príjmov na celý rok. Zo štátneho rozpočtu pochádzalo 152 mil. Sk, celková suma z výberu poistenia v nezamestnanosti a príspevkov do garančného fondu za toto obdobie dosiahla 2,48 mld. Sk. V rámci oddlžovania Železníc SR dostal NÚP z tohto dôvodu finančné prostriedky v objeme 143,1 mil. Sk. Celkové výdavky NÚP za rovnaké obdobie dosiahli 18,6 % z ich celoročnej plánovanej úrovne. Najviac sa na nich podieľa základný fond, z ktorého sa za prvý štvrťrok odčerpalo 1,9 mld. Sk, zo správneho fondu NÚP minul 341 mil. Sk. Nízke čerpanie výdavkov základného fondu, ktorého zdroje slúžia na aktívnu a pasívnu politiku trhu práce, je podľa materiálu spôsobené ich nepravidelným priebehom, pričom tieto výdavky každoročne vzrastajú ku koncu roka.
Spomedzi členských krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) by mali zaznamenať pokles miery nezamestnanosti v tomto roku len Slovensko, Austrália, Grécko, Taliansko a Južná Kórea. Avšak miera nezamestnanosti na Slovensku, ako aj v Grécku, Poľsku a Španielsku zostane do roku 2003 naďalej nad 10-percentnou hranicou. Uvádza sa to v správe OECD o výhľade zamestnanosti v roku 2002. OECD predpokladá, že miera nezamestnanosti v SR poklesne v tomto roku na 19,1 % z minuloročných 19,3 % a v roku 2003 dosiahne 18,6 %. Slovensko by tak v tomto roku malo dosiahnuť druhú najvyššiu mieru nezamestnanosti medzi členskými krajinami, keď si vymení pozíciu s Poľskom, kde podľa odhadov OECD miera nezamestnanosti vzrastie na 19,6 % z minuloročných 18,2 %.
Aj v uplynulom týždni pokračovali kauzy týkajúce sa Železničnej spoločnosti, a.s. (ZSSK). Dozorná rada ZSSK na svojom utorkovom zasadaní nezistila porušenie zákona o verejnom obstarávaní zo strany vedenia spoločnosti vo veci rokovacieho konania na obstaranie 35 ľahkých motorových jednotiek. Dozorná rada sa podľa hovorcu spoločnosti Miloša Čikovského k danej problematike vráti ešte raz, aby sa zoznámila so stanoviskom Úradu pre verejné obstarávanie a následne prijme záväzné stanovisko. Dozornej rade boli predložené doklady, ktoré preukazujú, že vedenie ministerstva dopravy zasahovalo do rokovacieho konania.
ZSSK považuje obvinenia súvisiace s nelukratívnou pohľadávkou voči lízingovej firme Tory, s.r.o., Košice, ktorú ešte pôvodné Železnice SR (ŽSR) kúpili od finančnej skupiny J&T Securities, o.c.p., za neopodstatnené. Vtedajší generálny riaditeľ ŽSR a súčasný šéf ZSSK Andrej Egyed podľa ZSSK uskutočnil legitímnu a zákonnú transakciu, ktorej rentabilita sa v tom čase nedala v plnej miere predpokladať. Na Egyedovu adresu sa v tejto súvislosti v poslednom čase objavujú obvinenia, že mal spáchať ekonomický trestný čin, ktorý údajne poškodil ZSSK. Podľa Čikovského je jeho zodpovednosť v pozícii manažéra za vykonané transakcie nespochybniteľná, nie je však prípustné, aby bol stíhaný za každý vykonaný prevod, ktorých je množstvo. "V tom čase vôbec nebolo evidentné, že sa spoločnosť Tory ocitne v konkurze," dodal Čikovský.
Centrálna finančná a kontraktačná jednotka Úradu vlády SR (ÚV) vyhlásila verejnú súťaž na dodávku IT zariadení pre podporu nových rozpočtových postupov štátnej pokladnice v hodnote 1 mil. EUR. Projekt má byť financovaný z prostriedkov Phare. Ako pre agentúru SITA povedal riaditeľ útvaru projektu štátnej pokladnice ministerstva financií Daniel Ferjanček, tento projekt "nemá takmer nič spoločné s tendrom na dodávku informačného systému pre štátnu pokladnicu v hodnote vyše 1 mld. Sk, ktorý bol v máji zrušený". O ďalšom postupe v tomto tendri ešte nie je podľa neho rozhodnuté.
Hardvér a softvér, ktorý má víťaz tendra vyhláseného Úradom vlády dodať, sa síce využije v rámci štátnej pokladnice, ale je len jeho malou časťou. Súťaže v hodnote 1 mil. EUR sa môžu zúčastniť individuálni uchádzači alebo konzorciá, ktorí predložia svoju ponuku do 12. septembra. Uchádzači musia spolu s ponukou predložiť aj zábezpeku vo forme bankovej záruky vo výške 15 tis. EUR alebo 645 tis. Sk. Rozhodujúcim kritériom pri výbere víťaza má byť ponúknutá cena. Víťaz tendra bude musieť predložiť aj záruku na výkon podpísanej zmluvy vo výške 5 % dohodnutej sumy v eurách, do 30 dní po prijatí podpísanej zmluvy. Víťaz tendra bude musieť dodať požadovaný hardvér a softvér do 6 týždňov od podpisu zmluvy.

me

Slovensko bude mať tretieho mobilného operátora

Najčítanejšie na SME Tech

Témy

Last Minute Dovolenka

Komerčné články

Slovensko bude mať tretieho mobilného operátora

Témy

Hlavné správy zo Sme.sk

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?