BENÁTKY, BRATISLAVA. „A tak sa spolu s Marcom vydali na cestu. A putovali, letom aj zimou, až napokon prišli pred veľkého chána, ktorý pobýval v bohatom a úžasnom meste nazývanom Kemenfu.
S čím sa stretli počas cesty, čo bolo a čo malo prísť, to sa ešte dozvieme. No cesta späť k chánovi trvala tri a pol roka.“
Ak by ste sa do Il Milione – Ciest Marca Pola začítali viac, dozvedeli by ste sa, ako vyzerala Čína v druhej polovici trinásteho storočia.
A v príbehu známeho benátskeho obchodníka a cestovateľa by ste tiež zistili, ako Európania vnímali vzdialenú ázijskú ríšu pod vládou mocného mongolského Chubilaj-chána.
Tieto príbehy urobili z Marca Pola jednu z najznámejších postáv stredoveku. Jeho cestopis pomáhal stvoriť nový žáner, ktorý mal inšpirovať dokonca aj Krištofa Kolomba.
Príhody však majú zásadný problém: Marco Polo ich zrejme nikdy nezažil a Il Milione môže byť jedným z najväčších literárnych podvodov v dejinách.
Plno nepresností
Už dlhšie sa špekuluje, či Marco Polo naozaj cestoval Áziou, alebo ide len o dohady a historky v duchu dobových rytierskych románov. Dosiaľ však nejestvovalo príliš dôvodov, prečo benátskemu kupcovi neveriť.
Nové archeologické nálezy však naznačujú, že aj keď si Marco Polo dobové reálie úplne nevymyslel, nikdy sa nepozrel ďalej ako za Čierne more.
A kniha, ktorú nadiktoval Rusticellovi z Pisy, je v skutočnosti iba zbierkou rôznych odpočutých príbehov perzských obchodníkov.
Tím talianskych archeológov si totiž všimol, že v texte je množstvo nepresností a nekonzistentností. Navyše, činnosti či predmety majú v knihách mená, pod ktorými ich Číňania ani Mongoli nepoznajú.
Keď napríklad Marco Polo opisuje Chubilaj-chánovu flotilu, hovorí o dechte, ktorý chráni lode pred vodou. Používa vtedy termín „chunam“.
„Pravdupovediac, toto slovo je perzské. A je tiež zvláštne, že namiesto používania lokálnych názvov na opísanie miest používa Polo perzské názvy pre mongolské a čínske miesta,“ hovorí Daniele Petrella z Neapolskej univerzity.
Práve jeho tím spochybnil na základe vykopávok cesty Marca Pola. V talianskom historickom magazíne Focus Storia tiež spomína problém s mongolskými loďami.
Marco Polo tvrdí, že mali päť sťažňov, nové vykopávky z Japonska však ukázali, že takéto lode mali najviac tri sťažne.
Nič z Číny
Marco Polo spomína, že vďaka vernej službe chánovi jeho rodina zbohatla. „No v benátskych archívoch nie je nič, čo by naznačovalo kontakt jeho rodiny s Čínou,“ pripomína pre Daily Telegraph aj Frances Woodová.
Tá cestu Marca Pola spochybnila už v 90. rokoch. „Nič z Číny sa nenašlo ani v majetku rodiny.“
Vedci teraz predpokladajú, že Marco Polo pravdepodobne pozliepal príbehy, ktoré počul v prístavoch okolo Čierneho mora.
Popritom doplietol dva pokusy Chubilaj-chána dobyť dobové Japonsko. To by sa podľa odborníkov očitému svedkovi stať nemohlo.
Príšery na konci sveta
Pri prepisovaní kníh sa v stredoveku bežne menili celé pasáže. Mohli sa tak zmeniť aj cestopisy Marca Pola.
BRATISLAVA. Hic sunt leones, tu žijú levy. Aj takáto fráza sa kedysi používala ako poznámka pri označovaní území, ktoré dávni kartografi nepoznali.
Práve tieto miesta vyvolávali v hlavách stredovekých ľudí divoké predstavy o vzdialených územiach plných príšer a netvorov. Pre Európanov v časoch Marca Pola takýmto miestom bola aj ďaleká Ázia.
Mladého, len sedemnásťročného Marca Pola preto môžeme považovať za dobrodruha. Ak si svoje cesty nevymyslel a naozaj sa pripojil k výprave svojho otca a strýka – benátskych kupcov.
Tradícia hovorí, že navštívili ríšu mocného Chubilaj-chána, stali sa jeho vyslancami a do Benátok sa vrátili až po 24 rokoch. Práve vtedy, keď v bežnom duchu talianskych mestských šarvátok zúrila vojna medzi Benátkami a Janovom.
Marca Pola mali uväzniť, pričom v janovskom väzení nadiktoval „cestopis“ spoluväzňovi Rusticellovi z Pisy.
Je však otázne, čo vlastne Polo nadiktoval. Pred vynálezom kníhtlače sa rukopisy ručne prepisovali a pri prepisovaní sa často robili chyby či prepisovači – napríklad mnísi – pasáže prispôsobovali svojim vlastným predstavám.
Tomáš Prokopčák
