BRATISLAVA. Slovensko bude možno doplácať telekomunikačným firmám milióny eur. Od 90. rokov totiž museli platiť nákup a správu odpočúvacích zariadení z vlastných peňazí.
Štát to však vyžadoval protiústavne, rozhodol vlani Ústavný súd. Zákon napadol vtedajší generálny prokurátor ešte v roku 2006.
Orange, ktorý je najväčším operátorom, stáli odpočúvacie systémy spolu vyše štyri milióny eur. Slovak Telekom, pod ktorý patrí aj T-Mobile, hovorí o „niekoľkých miliónoch“.
Zariadenia museli nakupovať aj menší operátori ako GTS Nextra, UPC či Slovanet. Za celý náš trh preto môže ísť o 20 až 30 miliónov eur.
Z čoho platiť?
Financovanie odpočúvania rieši aj návrh telekomunikačného zákona, ktorý by mali poslanci prijať v septembri.
Podľa jeho pôvodnej verzie na odpočúvanie malo ísť 15 percent z licenčných poplatkov, ktoré operátori platia teleúradu. Len za posledných osem mesiacov takto vybral 15 miliónov eur.
Využívanie účtu by sledovala rada zložená zo zástupcov operátorov, silových zložiek a z teleúradu. Proti návrhu v pripomienkovom konaní neprotestovali operátori ani Slovenská informačná služba.
„Z návrhu to bolo vypustené na základe zásadného nesúhlasu rezortu financií,“ tvrdí hovorca ministerstva dopravy Martin Krajčovič.
Ministerstvo financií tvrdí, že osobitný účet sa zo zákona vytratil v dôsledku dohody rezortov na tom, že financovanie odpočúvaní bude riešiť iný paragraf.
Po dohode ministerstiev rieši financovanie odpočúvania jediná veta. Za správu a obstarávanie systémov bude podľa nej platiť tá inštitúcia, ktorá ich bude chcieť využívať.
Poradca premiérky pre bezpečnosť Martin Pado (SDKÚ) súhlasí s Ústavným súdom. „Odpočúvanie by mal financovať štát.“
Odškodné nie je vylúčené
Štát musí platiť náklady na nákup a správu odpočúvacích systémov od 23. novembra, keď vyšlo rozhodnutie súdu v Zbierke zákonov.
Či však operátori získajú peniaze, ktoré do nich už investovali, nie je jasné. Šéf Slovak Telekomu Miroslav Majoroš tvrdí, že sa o tom diskutuje.
Ministerstvo vnútra nás s otázkami odkázalo na rezort dopravy. Ten požiadavku na odškodné zatiaľ nedostal. „Ak budeme oslovení, budeme to riešiť,“ povedal Krajčovič.
Operátori podľa ústavného právnika a poslanca KDH Radoslava Procházku právo na odškodné nemajú.
„Precedensom však môžu byť rozhodnutia súdov v prípade zákazu vyplácania zisku zdravotných poisťovní, čo je obdobná vec,“ tvrdí Procházka.
Ústavný súd začiatkom roka rozhodol, že zákaz vyplácania zisku je neústavný. Poisťovne potom štát zažalovali o náhradu škody.
„Všade na svete sú výsledky zákonodarnej činnosti chránené pred náhradou škody, ale zo strany našich súdov nevylučujem prekvapenie,“ hovorí Procházka.
