BRATISLAVA. O 24 dní prestanú platiť GSM licencie, ktoré potrebujú Orange a T-Mobile na poskytovanie hlasových služieb. Ešte v piatok nebolo známe, koľko za ich predĺženie zaplatia.
Obsah úradného spisu podľa spoločnosti Orange naznačuje, že poplatok bude závisieť od priemerných tržieb na zákazníka. Túto metódu koncom júna spomínal aj šéf Telekomunikačného úradu Ladislav Mikuš. V praxi by tak výška poplatku dosiahla hodnotu niekoľkých desiatok miliónov eur.
Nepeňažná ponuka
Kým v zahraničí operátori bežne navrhujú regulátorom ideálny spôsob spoplatnenia, na Slovensku podobné možnosti chýbali.
Šéf regulačných vzťahov Orangeu Ivan Marták tvrdí, že s úradom sa snažili komunikovať. „Napríklad sme navrhli, že namiesto poplatku pokryjeme väčšinu krajiny vysokorýchlostným internetom,“ tvrdí.
Symbolický licenčný poplatok býva v zahraničí vyvážený práve záväzkom operátora rozširovať služby podľa prianí štátu. Ponuka však ostala podľa Martáka bez reakcie. Teleúrad sa konkrétnym odpovediam zatiaľ vyhýba.
Bývalý šéf úradu Branislav Máčaj je osudom tejto ponuky prekvapený. „Je zvláštne, že ju neriešili, keď štát pripravuje podobný projekt za milióny eur,“ povedal Máčaj. Ten dnes šéfuje vládnej agentúre, ktorá riadi práve projekt rozširovania vysokorýchlostného internetu po celej krajine.
Politikom sa milióny mália
Politici chcú z predlžovania licencií vyťažiť čo najviac. Dokazujú to aj minulotýždňové vyjadrenia poslancov Igora Matoviča a Ivana Švejnu (Most). Tridsať miliónov eur za GSM licenciu na ďalšie desaťročie je podľa nich málo.
„Zlaté obdobie majú tieto licencie za sebou,“ povedal šéf Slovak Telekomu Miroslav Majoroš. Záujem o hlasové služby z roka na rok klesá.
V 90. rokoch zaplatil vtedajší EuroTel a Slovtel za GSM licencie spolu 36 miliónov dolárov. Dovedna prinieslo ich podnikanie štátu 1,8 miliardy eur cez rôzne licenčné poplatky a dane, čo zhruba zodpovedá vlaňajšiemu rozpočtu ministerstva práce.
Hovorca svetovej Asociácie GSM Matt Simmons pripomína, že poplatky nie sú neštandardné. Ich výška málokde dosahuje desiatky miliónov. Z krajín V4 to bolo len v Maďarsku, kde stála osemročná licencia 37 miliónov eur.
Príklady z cudziny
Dánsko účtuje ročný poplatok za licencie, predlžuje ich formou aukcií. Vlani bol v aukcii jediný operátor, licencie získal za 1,6 milióna eur. V nasledujúcich rokoch za ne bude platiť každý rok 22 500 eur.
Predlžovanie licencií mobilných operátorov Veľká Británia nerieši, pretože sú na neurčité obdobie. Stopne ich až o rok, keď budú súčasťou aukcie licencií na prevádzku siete štvrtej generácie.
Poľsko nespoplatňuje predlžovanie licencií operátorom. Platia však ročné poplatky. Od štvrtého roka po pridelení platia ročne asi 30-tisíc eur. Štát zväčša vyžaduje aj investície do verejných projektov.
Maďarské spoločnosti Magyar Telekom a Pannon GSM zaplatili v roku 2008 za predĺženie GSM licencií na takmer osem rokov po 36,5 milióna eur. Vláda Viktora Orbána zároveň dodatočne zdanila ich výnosy.
Nórsky regulátor nepovedal, akým spôsobom predlžuje licencie, no operátori musia za každú platiť ročný poplatok. Traja tamojší operátori len za tento rok zaplatia na ročných poplatkoch spolu zhruba 500-tisíc eur.
Orange hrozí arbitrážou
Najväčší mobilný operátor zváži arbitráž, ak bude poplatok výrazne vyšší ako päť miliónov eur. Odborníci sú voči tomu skôr skeptickí.
BRATISLAVA. Spoločnosti Slovak Telekom aj Orange zatiaľ nepripúšťajú, že by dosiahol poplatok za predĺženie GSM licencií závratné výšky. Obe firmy pripomínajú, že Telefónica O2 získala 20-ročnú GSM licenciu spolu s licenciou na sieť tretej generácie za 5 miliónov eur.
„Rátame s podobným poplatkom, inak to budeme považovať za diskrimináciu,“ povedal zástupca šéfa Orangeu Ivan Golian. Aj šéf Slovak Telekomu, ktorý poskytuje mobilné služby pod značkou T-Mobile, Miroslav Majoroš verí, že Telekomunikačný úrad zohľadní výšku poplatku, ktorý získal od Telefónici.
Golian z Orangeu však pripustil, že ak bude poplatok výrazne vyšší, zvážia žalobu na medzinárodnom súde. Na Francúzsku ambasádu v Bratislave sa v tejto veci zatiaľ neobrátil Orange, ani ich akcionár France Telecom.
Právnik advokátskej kancelária Allen&Overy Peter Jedinák síce rozumie argumentom Orangeu, no hovorí, že nejde o zrejmú diskrimináciu. „O diskrimináciu ide vtedy, ak sa s dvoma subjektmi v rovnakej situácii zachádza rôzne,“ vysvetľuje advokát. Allen&Overy zastupovala Telefónicu O2, keď v roku 2006 protestoval prokurátor proti tomu, aby získala licencie.
Jedinák naráža na fakt, že licenčný poplatok Telefónici vzišiel zo súťaže, kde uchádzači sami navrhovali výšku poplatku a dĺžku licencie. Výška poplatku pritom nebola najdôležitejším kritériom pri výbere víťaza. Tým bola rýchlosť spustenia služieb a pokrytie populácie a ich termíny mala Telefónica upravené aj v licencii. Kým od nedávneho vstupu Telefónici na trh si regulátor sľuboval zvýšenie konkurencie, EuroTel a Slovtel začínali v 90. rokoch na zelenej lúke.
Bývalý šéf Telekomunikačného úradu SR Branislav Máčaj s Jedinákovým argumentmi súhlasí a zdôrazňuje, že počas aktívnej diskusie o výške poplatku unikal podstatný fakt. „Operátori nemajú žiadny zákonný alebo iný nárok na predĺženie licencií, preto hrozby žalobami považujem len za povinné rétorické cvičenie,“ povedal.
Adam Valček
