BRATISLAVA. Štátne akciovky majú obavy zo zverejňovania niektorých zmlúv. Dnes sa dá totiž z kontraktov na webe dozvedieť napríklad to, na ktorých poštách sú aké kvalitné trezory.
K Slovenskej pošte sa pridáva aj Transpetrol. „Obstarávame niektoré činnosti, ktoré sa týkajú energetickej bezpečnosti štátu,“ hovorí šéfka kancelárie riaditeľa firmy Lucia Patznerová.
Žitňanská hľadá riešenieProblémy si uvedomuje aj ministerstvo spravodlivosti, ktoré dnes vyhodnocuje pripomienky k novele infozákona.
„Chceli by sme ňou odstrániť možné nejasnosti pri zverejňovaní zmlúv spoločností, kde má štát podiel,“ hovorí šéfka tlačového oddelenia Lenka Škorpilová.
Zistenia prieskumuPološtátne firmy ako ZSE či SPP zmluvy vôbec nezverejňujú,časť štátnych firiem využíva dieru v zákone, zverejňovaniu sa vyhýba.Zdroj: Transparency International
Neprezradila, ako bude zmena vyzerať. „Prebieha vyhodnocovanie pripomienok,“ vysvetlila Škorpilová.
Transparentnejším riešením je, že by dostali jednoznačnú povinnosť zverejňovať všetky zmluvy, no časti týkajúce sa citlivých informácií by vyčiernili. Bolo by tak kontrolovateľné, či a v akej miere štátne akciovky zákon dodržiavajú.
Riešením je možnosť, že by štátne firmy nezverejňovali určitý druh zmlúv. Napríklad tie, ktoré sa týkajú bezpečnostných systémov.
Niektoré štátne firmy využívajú neurčité znenie zákona a zverejňujú len časť kontraktov. Zákon hovorí, že musia zverejňovať zmluvy, ktoré sa týkajú verejných peňazí alebo majetku štátu.
Eximbanka či Slovenská záručná a rozvojová banka pre Transparency International (TIS) reagovali, že okrem verejných peňazí hospodária aj s vlastnými. Nie je teda možné povedať, z akých zdrojov sa zmluvy platia.
V roku 2006 tento argument odmietol v Českej republike Najvyšší správny súd. „Keďže právom akcionára je podieľať sa na riadení, zisku a likvidácii spoločnosti, firma samotná predstavuje majetkovú hodnotu v portfóliu orgánu verejnej moci,“ odôvodnil vtedy senát.
Ukázali nedostatkyTIS v stredu zverejnila blog, kde hodnotila zverejňovanie zmlúv 45 štátnych firiem, väčšinou v portfóliu Fondu národného majetku. „Výsledky ukazujú na problematickú definíciu, kto a čo má zverejňovať,“ píše TIS.
FNM spochybňuje hodnotenia jednotlivých firiem v prieskume. Problémy pri zverejňovaní zmlúv si však uvedomuje.
„Vzhľadom na možný únik niektorých informácií smerom ku konkurencii je vhodnejšie nechať zváženie zverejnenia na konkrétnych zmluvných partneroch,“ povedal Miloslav Homola z FNM.
Fond podľa neho nijako nediktoval manažérom firiem, aké zmluvy majú zverejňovať.
