SME
Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Tri nové medzníky prieskumu vesmíru

Na Mars letí ďalšia sonda, objavili najväčší zásobník vody v kozme a došlo k blízkemu stretnutiu s planétkou Vesta.

Sonda Dawn pri asteroide Vesta.Sonda Dawn pri asteroide Vesta. (Zdroj: ILUSTRÁCIE A FOTO – NASA, ESA)

V poslednom čase sme zaznamenali množstvo zaujímavých správ z kozmu, ktoré azda vynahradia určitú nostalgiu po skončení programu raketoplánov.

Napríklad na Mars sa chystá ďalší návštevník zo Zeme, robotické vozidlo Curiosity, ktoré nahradí sondy Spirit a Opportunity. Pristane v kráteri Gale, kam dosiaľ nijaký ľuďmi vyrobený robot nevkročil.

Dobrou správou z iného súdka je, že astronómovia objavili doteraz najväčší vesmírny zásobník vody na mieste, kde by to čakal málokto: v okolí masívnej čiernej diery.

Skryť Vypnúť reklamu

Nuž a do tretice sa ukázala v plnej paráde sonda Dawn: ako prvá v histórii sa usadila na orbite planétky Vesta, krúžiacej v pásme medzi Marsom a Jupiterom. Pracovníci NASA to azda oprávnene kvalifikovali ako nový medzník prieskumu kozmu.

Curiosity sa chystá na Mars

Mnohoročnú dobrodružnú misiu pojazdných marsovských robotov Spirit a Opportunity NASA pred dvomi mesiacmi ukončila. Náhrada už dorazila na Floridu, odkiaľ by mala 25. novembra odštartovať.

Ide o sondu Mars Science Laboratory s robotickým vozidlom Curiosity na palube. Stálo 2,5 miliardy dolárov, hmotnosť má 900 kg a na palube nesie 17 kamier, z ktorých jedna bude snímať zostup na povrch planéty.

K Marsu dorazí po deväťmesačnom lete začiatkom augusta 2012, kde pristane mäkšie ako jej slávne predchodkyne (boli naozaj slávne aj podľa našich pozemských kritérií, lebo až do jari 2004 sa na internete najviac pozerala pornografia, vtedy ju však počtom prevýšili návštevy strán so zábermi z Marsu, ktoré posielali sondy).

Skryť Vypnúť reklamu

Kráter, kde pristane Curiosity, nesie meno po austrálskom bankárovi Walterovi F. Galovi, nadšenom amatérskom astronómovi, ktorý objavil niekoľko komét. O tomto mieste, ktoré bolo v hre už pred pristátím Spiritu a Opportunity, sa rozhodlo po dlhých diskusiách.

Do záverečného kola postúpilo napríklad údolie Mawrth, kráter Holden a najväčším konkurentom bol kráter Eberswalde; každé z týchto miest malo svoje prednosti.

Sonda Curiosity, ktorá pristane na budúci rok v kráteri Gale na Marse, v predstave umelca.

Geologická encyklopédia

NASA, ktorá o kráteri Gale rozhodla už dávnejšie, miesto pristátia Curiosity oficiálne potvrdila až 22. júla. Kráter má priemer 155 kilometrov a podľa odhadu astronómov sa jeho vek pohybuje medzi 3,5 až 3,8 miliardy rokov. Vnútri krátera je päť kilometrov vysoký pahorok, ktorý zrejme stojí na dne erodovaného jazera.

Skryť Vypnúť reklamu

Vrstvy pahorka sa na seba ukladali niekoľko miliárd rokov. Keďže teraz sú odkryté, pahorok predstavuje unikátnu možnosť odhaliť dávne prírodné podmienky červenej planéty. Curiosity, ktorý tu má stráviť dva roky, v nich bude môcť čítať ako v otvorenej encyklopédii.

Je na to vybavený napríklad laserom, ktorý pomôže nájsť najzaujímavejšie miesta, alebo vrtákom, ktorý z nich odoberie vzorky. Curiosity ich bude na mieste analyzovať.

„Pri pohľade na vrstvy odspodu hore, teda od najstarších k najmladším, vidieť postupnosť zmien v zložení hornín, ktoré sú výsledkom vývoja prírodných podmienok v minulosti,“ povedal Ralph Milliken, geológ z Laboratória prúdových pohonov v Pasadene.

Vrstvy obsahujú záznam vývoja meniacej sa klímy. Prvé čiže spodné stránky geologickej encyklopédie uchovávajú íly, ktoré signalizujú vodu; nad nimi sú sulfáty zmiešané s ílom.

Skryť Vypnúť reklamu

Tie vznikajú vo vlhkých podmienkach a tvoria sa vyparovaním vody. Ďalej ležia sulfáty bez ílov a ešte vyššie vidno vrstvy, ktoré už nesignalizujú vplyv vodného prostredia.

Kráter Gale vedci poznajú iba zo záberov družíc, najmä Mars Global Surveyor alebo Mars Reconnaissance Orbiter, ktorý nesie na palube kameru s vysokým rozlíšením HiRISE. Jedným z mála ľudí, ktorí kráter doteraz podrobne študovali, je Ryan Anderson, postgraduálny študent Cornellovej univerzity.

Teraz skúma odľahlé kanadské oblasti a o plánovanom pristátí Curiosity v kráteri Gale sa dozvedel až z tlače.

„Pre mňa je báječné a súčasne znepokojivé, že Curiosity pristane na mieste, ktoré som roky skúmal,“ napísal na webe Americkej geofyzikálnej únie.

„Z ničoho nič sa moja práca dostane pod drobnohľad. Curiosity nepochybne objaví veci, ktoré prevrátia niektoré moje interpretácie naruby. Ale práve o tom je veda. Som nadšený, že získame odpovede na niektoré z najväčších otázok týkajúcich sa krátera Gale, ktoré som nemohol rozlúštiť bez použitia údajov z orbity.“

Skryť Vypnúť reklamu

Kráter Gale s vyznačeným miestom pristátia sondy Curiosity.

Voda pri čiernej diere

Nález vody vo vesmíre vždy poteší. Najmä tých, ktorí dúfajú, že peniaze a čas vynaložené na pátranie po mimozemskom živote nie sú vyhodené von oknom. V tomto prípade neprekáža ani skutočnosť, že ide o vodu, ktorá má 12 miliárd rokov.

Najväčší a najvzdialenejší rezervoár vody objavili dva astronomické tímy. Podľa ich odhadov by sa doň zmestil ekvivalent sto štyridsiatich triliónov pozemských oceánov a morí.

Azda najpozoruhodnejšie na objave je, že gigantické množstvo vodnej pary obieha okolo masívnej nenásytnej čiernej diery, vzdialenej 12 miliárd svetelných rokov.

Takže aby sme boli presní: na tomto mieste bola voda v tejto podobe pred 12 miliardami rokov, lebo toľko trvalo svetlu, kým doletelo od čiernej diery na Zem.

Skryť Vypnúť reklamu

Čierna diera je v strede galaxie, ktorá vysiela silné röntgenové žiarenie a má názov kvazar.

„Prostredie okolo tohto kvazaru je unikátne v tom, že produkuje také obrovské množstvo vody,“ povedal Matt Bradford z Laboratória prúdových pohonov NASA v kalifornskej Pasadene, vedúci jedného z objaviteľských tímov. „Je to ďalší dôkaz, že voda sa vo vesmíre bežne vyskytuje od počiatočných etáp jeho vývoja.“

Astronómovia predpokladali, že veľké množstvo vodnej pary obsahoval už skorý vesmír, no napríklad v našej Mliečnej ceste našli 4-tisíckrát menej vodnej pary ako pri vzdialenej čiernej diere. Väčšina vody v našej galaxii je totiž zmrznutá - nemá ju čo zohriať.

Čierna diera v strede kvazaru prekonáva naše Slnko hmotnosťou 20-miliárdkrát. Tým, že pohlcuje prach a plyn, ktorý okolo nej krúži, uvoľňuje obrovské množstvo energie: astronomické tímy ho odhadli na tisíc triliónov násobkov energie, produkovanej Slnkom.

Skryť Vypnúť reklamu

Merania vodnej pary a iných molekúl, napríklad oxidu uhoľnatého ukázali, že v tejto rozsiahlej oblasti je dosť plynu na to, aby „živil“ čiernu dieru tak dlho, kým nezväčší svoj objem šesťkrát.

Či sa to naozaj stane (presnejšie stalo), nie je jasné. Časť plynu môže skondenzovať do hviezd alebo z okolia kvazaru uniknúť.

Dawn na orbite asteroidu

Americká sonda Dawn (Svitanie) putovala vesmírom takmer štyri roky. 16. júla doletela k planétke Vesta, nachádzajúcej sa v hlavnom páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom, a usadila sa na obežnej dráhe.

Takéto blízke stretnutie s planétkou prebieha prvý raz, kamery a spektrometre sondy ju budú z obežnej dráhy skúmať rok. Už prvá snímka zo sondy zo vzdialenosti 16-tisíc kilometrov, urobená iba na navigačné účely, ukazuje povrch Vesty v dosiaľ najväčšom rozlíšení.

Skryť Vypnúť reklamu

„Začali sme výskum povrchu zrejme najstaršieho dochovaného pôvodného telesa slnečnej sústavy,“ povedal Christopher Russell z Kalifornskej univerzity v Los Angeles, ktorá sa stará o vedecký program sondy Dawn.

Zaujímavosťou Vesty je, že jej povrch sa geologicky podobá skôr na povrch Mesiaca alebo Zeme a že kedysi zjavne musela mať tekuté jadro.

To odporuje konvenčnej predstave, že planétky sú iba zmrznuté kusy kameňa, akési mŕtve pozostatky z čias formovania sa slnečnej sústavy.

Asteroidy sú nielen zaujímavým, ale aj praktickým cieľom skúmania, lebo občas pohrozia aj stretnutím so Zemou. Napríklad práve z Vesty k nám už priletelo zopár meteoritov. Vo vzdialenej budúcnosti sa črtá aj pristátie na asteroide - prezident USA Barack Obama hovoril o roku 2025.

Skryť Vypnúť reklamu

Po skončení misie pri Veste sa Dawn vydá na prieskum trpasličej planéty Ceres, ktorá bola do roku 2006 tiež iba asteroidom.

Pripomeňme, že ďalšími trpasličími planétami sú ešte Eris, Makemake a Haumea. A, samozrejme, Pluto, odkiaľ Hubblov teleskop nedávno ohlásil nález štvrtého mesiaca. Zatiaľ sa volá P4, no aktuálne sa uvažuje o trojhlavom psovi Kerberovi, ktorý v antickej mytológii strážil vchod do podsvetia.

Hlavné zdroje: webové stránky NASA, www. astro.cz

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Vedátorský podcast

Vďaka akému princípu lietajú lietadlá?

Ako vyzerá fyzika lietania.

Na Mesiaci má byť 4G sieť. Vybuduje ju Nokia

Zariadenie vynesú koncom roka 2022.

Vizualizácia práce astronautov na Mesiaci. NASA a telekomunikačný výrobca Nokia sa spojili, aby na našej družici poskytli prvú bezdrôtovú sieť 4G.
Koľko známych vesmírnych objektov na fotke nájdete? Fotka Tomáša Slovinského sa už tretíkrát za posledný rok stala Astronomickou snímkou dňa NASA.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  2. Päť chýb pri zateplení strechy
  3. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  10. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  1. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. Úprava osobného motorového vozidla
  5. Important information for Brazilians living in Slovakia
  6. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  7. Vitajte v postapokalyptickom svete
  8. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. Päť chýb pri zateplení strechy
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 931
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 689
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 475
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 548
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 817
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 724
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 607
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 379
  9. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 179
  10. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 165