V poslednom čase sme zaznamenali množstvo zaujímavých správ z kozmu, ktoré azda vynahradia určitú nostalgiu po skončení programu raketoplánov.
Napríklad na Mars sa chystá ďalší návštevník zo Zeme, robotické vozidlo Curiosity, ktoré nahradí sondy Spirit a Opportunity. Pristane v kráteri Gale, kam dosiaľ nijaký ľuďmi vyrobený robot nevkročil.
Dobrou správou z iného súdka je, že astronómovia objavili doteraz najväčší vesmírny zásobník vody na mieste, kde by to čakal málokto: v okolí masívnej čiernej diery.
Nuž a do tretice sa ukázala v plnej paráde sonda Dawn: ako prvá v histórii sa usadila na orbite planétky Vesta, krúžiacej v pásme medzi Marsom a Jupiterom. Pracovníci NASA to azda oprávnene kvalifikovali ako nový medzník prieskumu kozmu.
Curiosity sa chystá na Mars
Mnohoročnú dobrodružnú misiu pojazdných marsovských robotov Spirit a Opportunity NASA pred dvomi mesiacmi ukončila. Náhrada už dorazila na Floridu, odkiaľ by mala 25. novembra odštartovať.
Ide o sondu Mars Science Laboratory s robotickým vozidlom Curiosity na palube. Stálo 2,5 miliardy dolárov, hmotnosť má 900 kg a na palube nesie 17 kamier, z ktorých jedna bude snímať zostup na povrch planéty.
K Marsu dorazí po deväťmesačnom lete začiatkom augusta 2012, kde pristane mäkšie ako jej slávne predchodkyne (boli naozaj slávne aj podľa našich pozemských kritérií, lebo až do jari 2004 sa na internete najviac pozerala pornografia, vtedy ju však počtom prevýšili návštevy strán so zábermi z Marsu, ktoré posielali sondy).
Kráter, kde pristane Curiosity, nesie meno po austrálskom bankárovi Walterovi F. Galovi, nadšenom amatérskom astronómovi, ktorý objavil niekoľko komét. O tomto mieste, ktoré bolo v hre už pred pristátím Spiritu a Opportunity, sa rozhodlo po dlhých diskusiách.
Do záverečného kola postúpilo napríklad údolie Mawrth, kráter Holden a najväčším konkurentom bol kráter Eberswalde; každé z týchto miest malo svoje prednosti.
Sonda Curiosity, ktorá pristane na budúci rok v kráteri Gale na Marse, v predstave umelca.
Geologická encyklopédia
NASA, ktorá o kráteri Gale rozhodla už dávnejšie, miesto pristátia Curiosity oficiálne potvrdila až 22. júla. Kráter má priemer 155 kilometrov a podľa odhadu astronómov sa jeho vek pohybuje medzi 3,5 až 3,8 miliardy rokov. Vnútri krátera je päť kilometrov vysoký pahorok, ktorý zrejme stojí na dne erodovaného jazera.
Vrstvy pahorka sa na seba ukladali niekoľko miliárd rokov. Keďže teraz sú odkryté, pahorok predstavuje unikátnu možnosť odhaliť dávne prírodné podmienky červenej planéty. Curiosity, ktorý tu má stráviť dva roky, v nich bude môcť čítať ako v otvorenej encyklopédii.
Je na to vybavený napríklad laserom, ktorý pomôže nájsť najzaujímavejšie miesta, alebo vrtákom, ktorý z nich odoberie vzorky. Curiosity ich bude na mieste analyzovať.
„Pri pohľade na vrstvy odspodu hore, teda od najstarších k najmladším, vidieť postupnosť zmien v zložení hornín, ktoré sú výsledkom vývoja prírodných podmienok v minulosti,“ povedal Ralph Milliken, geológ z Laboratória prúdových pohonov v Pasadene.
Vrstvy obsahujú záznam vývoja meniacej sa klímy. Prvé čiže spodné stránky geologickej encyklopédie uchovávajú íly, ktoré signalizujú vodu; nad nimi sú sulfáty zmiešané s ílom.
Tie vznikajú vo vlhkých podmienkach a tvoria sa vyparovaním vody. Ďalej ležia sulfáty bez ílov a ešte vyššie vidno vrstvy, ktoré už nesignalizujú vplyv vodného prostredia.
Kráter Gale vedci poznajú iba zo záberov družíc, najmä Mars Global Surveyor alebo Mars Reconnaissance Orbiter, ktorý nesie na palube kameru s vysokým rozlíšením HiRISE. Jedným z mála ľudí, ktorí kráter doteraz podrobne študovali, je Ryan Anderson, postgraduálny študent Cornellovej univerzity.
Teraz skúma odľahlé kanadské oblasti a o plánovanom pristátí Curiosity v kráteri Gale sa dozvedel až z tlače.
„Pre mňa je báječné a súčasne znepokojivé, že Curiosity pristane na mieste, ktoré som roky skúmal,“ napísal na webe Americkej geofyzikálnej únie.
„Z ničoho nič sa moja práca dostane pod drobnohľad. Curiosity nepochybne objaví veci, ktoré prevrátia niektoré moje interpretácie naruby. Ale práve o tom je veda. Som nadšený, že získame odpovede na niektoré z najväčších otázok týkajúcich sa krátera Gale, ktoré som nemohol rozlúštiť bez použitia údajov z orbity.“
Kráter Gale s vyznačeným miestom pristátia sondy Curiosity.
Voda pri čiernej diere
Nález vody vo vesmíre vždy poteší. Najmä tých, ktorí dúfajú, že peniaze a čas vynaložené na pátranie po mimozemskom živote nie sú vyhodené von oknom. V tomto prípade neprekáža ani skutočnosť, že ide o vodu, ktorá má 12 miliárd rokov.
Najväčší a najvzdialenejší rezervoár vody objavili dva astronomické tímy. Podľa ich odhadov by sa doň zmestil ekvivalent sto štyridsiatich triliónov pozemských oceánov a morí.
Azda najpozoruhodnejšie na objave je, že gigantické množstvo vodnej pary obieha okolo masívnej nenásytnej čiernej diery, vzdialenej 12 miliárd svetelných rokov.
Takže aby sme boli presní: na tomto mieste bola voda v tejto podobe pred 12 miliardami rokov, lebo toľko trvalo svetlu, kým doletelo od čiernej diery na Zem.
Čierna diera je v strede galaxie, ktorá vysiela silné röntgenové žiarenie a má názov kvazar.
„Prostredie okolo tohto kvazaru je unikátne v tom, že produkuje také obrovské množstvo vody,“ povedal Matt Bradford z Laboratória prúdových pohonov NASA v kalifornskej Pasadene, vedúci jedného z objaviteľských tímov. „Je to ďalší dôkaz, že voda sa vo vesmíre bežne vyskytuje od počiatočných etáp jeho vývoja.“
Astronómovia predpokladali, že veľké množstvo vodnej pary obsahoval už skorý vesmír, no napríklad v našej Mliečnej ceste našli 4-tisíckrát menej vodnej pary ako pri vzdialenej čiernej diere. Väčšina vody v našej galaxii je totiž zmrznutá - nemá ju čo zohriať.
Čierna diera v strede kvazaru prekonáva naše Slnko hmotnosťou 20-miliárdkrát. Tým, že pohlcuje prach a plyn, ktorý okolo nej krúži, uvoľňuje obrovské množstvo energie: astronomické tímy ho odhadli na tisíc triliónov násobkov energie, produkovanej Slnkom.
Merania vodnej pary a iných molekúl, napríklad oxidu uhoľnatého ukázali, že v tejto rozsiahlej oblasti je dosť plynu na to, aby „živil“ čiernu dieru tak dlho, kým nezväčší svoj objem šesťkrát.
Či sa to naozaj stane (presnejšie stalo), nie je jasné. Časť plynu môže skondenzovať do hviezd alebo z okolia kvazaru uniknúť.
Dawn na orbite asteroidu
Americká sonda Dawn (Svitanie) putovala vesmírom takmer štyri roky. 16. júla doletela k planétke Vesta, nachádzajúcej sa v hlavnom páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom, a usadila sa na obežnej dráhe.
Takéto blízke stretnutie s planétkou prebieha prvý raz, kamery a spektrometre sondy ju budú z obežnej dráhy skúmať rok. Už prvá snímka zo sondy zo vzdialenosti 16-tisíc kilometrov, urobená iba na navigačné účely, ukazuje povrch Vesty v dosiaľ najväčšom rozlíšení.
„Začali sme výskum povrchu zrejme najstaršieho dochovaného pôvodného telesa slnečnej sústavy,“ povedal Christopher Russell z Kalifornskej univerzity v Los Angeles, ktorá sa stará o vedecký program sondy Dawn.
Zaujímavosťou Vesty je, že jej povrch sa geologicky podobá skôr na povrch Mesiaca alebo Zeme a že kedysi zjavne musela mať tekuté jadro.
To odporuje konvenčnej predstave, že planétky sú iba zmrznuté kusy kameňa, akési mŕtve pozostatky z čias formovania sa slnečnej sústavy.
Asteroidy sú nielen zaujímavým, ale aj praktickým cieľom skúmania, lebo občas pohrozia aj stretnutím so Zemou. Napríklad práve z Vesty k nám už priletelo zopár meteoritov. Vo vzdialenej budúcnosti sa črtá aj pristátie na asteroide - prezident USA Barack Obama hovoril o roku 2025.
Po skončení misie pri Veste sa Dawn vydá na prieskum trpasličej planéty Ceres, ktorá bola do roku 2006 tiež iba asteroidom.
Pripomeňme, že ďalšími trpasličími planétami sú ešte Eris, Makemake a Haumea. A, samozrejme, Pluto, odkiaľ Hubblov teleskop nedávno ohlásil nález štvrtého mesiaca. Zatiaľ sa volá P4, no aktuálne sa uvažuje o trojhlavom psovi Kerberovi, ktorý v antickej mytológii strážil vchod do podsvetia.
Hlavné zdroje: webové stránky NASA, www. astro.cz
