MANILA, BRATISLAVA. Nebyť silných reflektorov, nachádzali by ste sa v úplnej tme. A tá tma by nebola modrá, ale skrznaskrz čierna.
Trochu by vám pripomínala ďaleké končiny kozmu, chýbali by iba hviezdy. No prostredie za bezpečným úkrytom v útrobách ľudského stroja by bolo rovnako smrtiace.
Možno by ste narazili na ešte jeden, oveľa významnejší rozdiel. Ak by ste sa poriadne rozhliadli cez hrubé ochranné sklá, hľadieť by ste mohli na čudesný život plný prekvapujúcich tvarov.
Napriek tomu, že by ste sa potápali v obrovských podmorských hĺbkach, ktorých tlak sa snažil rozdrviť vašu špeciálnu ponorku.
Komerčný výlet
Dosiaľ získalo takýto zážitok len málo ľudí. Do najhlbšej oceánskej priekopy sveta sa dokonca vybrali iba dvaja, aj to pred viac ako polstoročím.
Viacero spoločností však tvrdí, že už budúci rok by podobnú skúsenosť mohli sprostredkovať širšej verejnosti – ak si za to poriadne zaplatí.
Tieto firmy totiž vyvíjajú ponorky a podmorské vozidlá, z ktorých sa niektoré dokážu pozrieť aj do priehlbiny Challenger, najhlbšej časti Mariánskej priekopy.
Práve tam sa Jacques Piccard a Don Walsh dotkli morského dna a zvírili bahno natoľko, že takmer nič nevideli.
„Poslednou veľkou výzvou pre človeka je preskúmať oceánske hlbiny našej planéty,“ hovorí podľa New York Times magnát Richard Branson.
V apríli na tlačovej konferencii predstavil svoj nový podmorský stroj, ponorku pre jedného človeka pripomínajúcu lietadlo, ktorá by sa do morských hlbín chcela pozrieť ešte tento rok.
Okrem neho však podobné stroje pripravujú alebo ich vývoj sponzorujú aj režisér James Cameron, či Eric Schmidt, predseda predstavenstva spoločnosti Google.
Niektoré tímy pritom hovoria o potrebe zmapovať podmorský život, iné však otvorene rozprávajú o komerčnom využití a podmorskej turistike.
Vývoj ponoriek totiž stojí milióny až desiatky miliónov dolárov a podobne ako na komerčných letoch do kozmu chcú tieto firmy zarábať aj na ponoroch.
„Sme komerční stavitelia,“ vysvetľuje Bruce Jones zo spoločnosti Triton Submarines.
„Chceme produkt, ktorý môžeme opakovane používať bez nejakých problémov.“
Ich ponorka pripomínajúca sklenú guľu obklopenú motorom sa údajne dokáže ponoriť aj do Challengeru. Za takúto výpravu si spoločnosť pýta 250-tisíc dolárov.
Naspäť nadol
Oceány pokrývajú asi sedemdesiat percent povrchu našej planéty a veľkú časť z nich poriadne nepoznáme.
Obzvlášť sa to týka morských hlbín, ktoré vedci zväčša skúmajú pomocou robotov či vlečných sond. Kilometre pod hladinou objavili ekosystémy plné kôrovcov, exotických rýb či červov.
„Nové technológie sú potrebné na skúmanie, zmapovanie, meranie aj hovorenie o oceánoch a morskom živote,“ dodáva pre americký denník Schmidt.
Práve tieto technológie by mali vrátiť ľudí tam, kde už kedysi boli. Tentoraz to však nebude súčasť vojenských pretekov a pri niekoľkohodinovom ponore by nemuselo prasknúť plexisklo, podobne ako Walshovi s Piccardom.
Ničíme aj morské hlbiny
Vedci upozorňujú, že znečisťovanie morí a globálne otepľovanie môžu spôsobiť problémy aj v morských hĺbkach.
BRATISLAVA. Väčšina svetových morí je hlbšia ako tri kilometre. Aj v takýchto končinách je však podmorský život. Ľudská činnosť môže tieto hlbinné ekosystémy ohroziť.
Po desaťročnom skúmaní v rámci projektu Census of Marine Life sa odborníci na život v najhlbších moriach zhodli, že organizmom neškodia len prirodzené zmeny, ale predovšetkým človek. V minulosti to bol najmä odpad, ktorý spoločnosti do oceánov vypúšťali a napriek medzinárodnému zákazu to robia dodnes. Problémom je aj nadmerný výlov rýb.
Najväčšie ťažkosti budú mať podľa magazínu Physorg studenovodné koraly. Otepľujúce sa moria a nárast ich kyslosti zasiahnu celé ekosystémy.
Rizikom by mohla byť aj budúca ťažba nerastných surovín z morského dna, na ktorú sa v súčasnosti pripravujú viaceré krajiny vrátane Ruska, Číny či Japonska.
Tomáš Prokopčák
