SAN DIEGO, BRATISLAVA. Skenovanie mozgovej činnosť dobrovoľníkov pri pohľade na bežného robota, androida (humanoidného robota) a na iného človeka ukázalo, že naše vnímanie androidov ako čudných vyplýva z pocitu nesúladu vzhľadu a pohybov.
V časopise Social Cognitive and Affective Neuroscience to oznámila Ayse Pinar Sayginová z Kalifornskej univerzity v San Diegu s kolegami.
Ruší nás nesúlad
Hoci je slovo android aktuálne známejšie v súvislosti s operačným systémom smartfónov a tabletových počítačov, zrejme všetci už videli robota s ľudským vzhľadom. Zväčša to na príslušného človeka pôsobilo rušivo.
Taký vnem sa označuje ako jav návštevy čudného údolia (uncanny valley). Odborníci na robotiku, počítačovú grafiku a neurovedy o ňom hovoria už dlho, presná príčina však zostávala nejasná.
Tím Ayse Pinar Sayginovej teraz sledoval zobrazovaním pomocou funkčnej magnetickej rezonancie mozgovú činnosť dobrovoľníkov, ktorí sa pozerali na videá čudného androida, robota, ktorý vyzeral ako robot, a napokon človeka.
Výsledok: na androidoch nás ruší vnem pretrvávajúceho nesúladu medzi ich čoraz ľudskejším vzhľadom a stále ne-ľudskými pohybmi respektíve správaním.
Jav čudného údolia vlastne vyjadruje fakt, že androidy sa nám začnú páčiť menej, keď nadobudnú príliš ľudský vzhľad.
Bábiky či postavičky z komiksov vnímame ako príjemné, ak s nami zdieľajú určité znaky čím vyzerajú ľudskejšie, tým viac. No od určitého bodu sa to obráti a vnímame ich ako čudné a znepokojujúce.
Týka sa to dokonca aj japonského androida Repliee Q2, ktorý vyzerá ako krásne dievča.
Príčinou je mozog
Ayse Pinar Sayginovú s kolegami zaujímalo, či je ľudský mozog viac vyladený na ľudský vzhľad, alebo na ľudský pohyb.
Skenovali mozgy 20 dobrovoľníkov vo veku 20 až 36 rokov, ktorí nikdy nepracovali s robotmi a nikdy neboli v Japonsku, kde je väčšia šanca na akulturáciu a prijatie androidov, ani v Japonsku nemali rodinu či priateľov.
Postupne im premietli 12 videí androida Repliee Q2, vykonávajúceho rôzne úkony, následne japonského dievčaťa, podľa ktorého bola vymodelovaná podoba tohto androida a konečne kovového základu androida (bez ľudského obalu), vykonávajúcich tie isté úkony.
Najväčší rozdiel pozorovali pri androidovi, a to v temennej kôre na oboch stranách mozgu, zvlášť v oblastiach, ktoré spájajú časť zrakovej kôry, spracovávajúcej telesné pohyby, s častou motorickej kôry, obsahujúcej zrkadlové neuróny čiže neuróny empatie.
Vedci pozorovali v zásade reakciu na nesúlad - mozog dobrovoľníkov sa aktivoval, keď ľudský vzhľad androida neladil s jeho robotickým pohybom.
"Mozog sa podľa všetkého nestará ani o biologický vzhľad, ani o biologický pohyb ako taký, obzerá sa po naplnení očakávaní, že vzhľad bude zlučiteľný s pohybom," povedala Ayse Pinar Sayginová.
Človek vyzerajúci a pohybujúci sa ako človek je v poriadku, takisto robot, ktorý vyzerá a pohybuje sa ako robot. Problém vzniká, keď vzhľad neladí s pohybom.
"Keď budú androidy bežnejšie, azda sa na ne naše vnímanie preladí, aby sme sa týmto novým sociálnym partnerom prispôsobili. No možno sa rozhodneme, že to napokon nebol dobrý nápad, urobiť ich do až takej miery na náš obraz," uzavrela.
Jej tím navrhuje testovať mozgové reakcie ľudí na androidy alebo animované postavičky ešte predtým, ako sa do ich vývoja investujú obrovské prostriedky.
Zdroj: Komuniké University of California San Diego zo 14.7.2011
