TÉMA

Peter Vršanský: Dinosaury vymreli, nahradili ich naši predkovia

„V čase dinosaurov sme boli len také bezvýznamné drobné chlpaté stvorenia, premávajúce sa niekde medzi ich nohami,“ hovorí paleontológ Peter Vršanský z Geologického ústavu SAV.

Peter Vršanský (1975) je paleontológ v Geologickom ústave SAV. Zaoberá sa nielen evolúciou švábov a termitov, ale najmä prehistorickými ekosystémami. Zúčastnil sa expedícií v Kanade, na Sahare či na Sibíri. Získal cenu Zikmunda a Hanzelky, cenu rektor(Zdroj: AUTOR)

Skúma, ako vyzeral svet vtedy, keď dávne jaštery ešte žili.

Ako sa človek dostane k skúmaniu prehistórie?

„Vo väčšine prípadov je tá cesta jednoduchá. Všade okolo nás, všade pod nohami máme záznamy vyhynutého života. Na Devínskej kobyle sa napríklad zachovalo veľké množstvo bežných morských živočíchov, no zachovali sa tu aj najstarší tuleň vôbec či praveké opice.

V mojom prípade to bolo zložitejšie, keďže som pod záštitou OSN (UNESCO) viedol expedíciu na Ďaleký východ a na Sibír. Tam sme sa dostali k skúmaniu pravekého sveta na základe významných lokalít z druhohôr.“

Vy ste ale pravekom nezačínali.

„Venoval som sa štúdiu správania a ochrany veľkých cicavcov, ussurijských tigrov a bajkalských tuleňov. No dodnes ma zaujímajú najmä celé ekosystémy a v nich hmyz. Ten totiž hrá rozhodujúcu úlohu.“

Prečo však praveký hmyz a nie ten súčasný?

„Je to taký konkrétny prípad evolúcie. Na fosílnom hmyze môžeme vidieť, aké formy evolúcia dosiahla pred miliónmi rokov. Napríklad v čase dinosaurov už máme dokonalý záznam z jantárov.“

Čo z tej doby teda dodnes prežilo?

„Niektoré živočíchy prežil v takmer nezmenenej podobe, napríklad škorpióny či niektoré vzácne skupiny hmyzu. Väčšina organizmov sa však radikálne zmenila.“

Prečo?

„Už tie praveké, primitívne skupiny nedokázali držať krok s vývojom ekosystémov, v ktorých museli plniť svoju úlohu.“

Čo stalo?

„Ekosystémy sa menia veľmi pomaličky a systémovo. No mení sa celá ich štruktúra a menia sa aj jednotlivé časti tejto štruktúry. Na prvý pohľad banalita sa ale objasnila až veľmi nedávno - samotný ekosystém jednotlivým súčiastkam nedovoľuje svojvoľne sa vyvíjať. Evolúcia jednotlivostí má prísne pravidlá, za porušenie ktorých hrozí maličkosť - vyhynutie.

Na konci druhohôr, presnejšie v strede kriedy, došlo k radikálnej prestavbe, pretože začali byť dominantné krytosemenné rastliny - pravé kvitnúce kvety.

Z pôvodných ihličnatých lesov s veľmi jednoduchou štruktúrou sa stali zmiešané alebo listnaté lesy so štruktúrou, ako ju poznáme dnes. Významnú úlohu zohral spoločenský hmyz, ktorý umožňuje fungovanie všetkých úrovní lesa.“

To znamená, že v potravinovom reťazci je hmyz naspodku a od neho závisí všetko život v takomto prostredí?

„Naspodku sú fotosyntetizujúce rastliny a potom ich požierače. A tu tiež došlo k obrovskej zmene, pretože primitívne druhohorné rastliny mali jednoduchú stavbu a neboli prispôsobené na zožieranie hmyzom či inými skupinami živočíchov. Ich listy rástli veľmi pomaly a preto sa aj veľmi pomaly obnovovali.“

Rastliny, ktoré sa ľahšie obnovili po požieraní, sa ľahšie rozmnožovali a vytlačili ostatné?

„Hmyz, ktorý rastliny konzumoval vo veľkom množstve vznikol až koncom druhohôr. Vtedy, keď vznikli krytosemnenné rastliny, ktoré neboli tak náchylné na smrť následkom poškodení hmyzom.

Preto sa vlastne rastlinožravý hmyz rozšíril až neskôr. Následkom toho došlo aj k rozmnoženiu predátorov a spoločenských druhov organizmov. A následne aj parazitov, ktorí v systéme prírody úplne premiešali karty a priniesli dnes všadeprítomný chaos.

Z druhej strany treba aj odstraňovať neporiadok po metabolizme a v rozklade odumretých častí a v tom bol hmyz vždy preborníkom“

Koniec sveta jašterov

Prečo táto doba vlastne skončila?

„Presné príčiny sú neznáme, ale zrejme ide o krízu celých ekosystémov. Znamená to, že sa dostali do nestabilnej podoby a do toho veľmi pravdepodobne zasiahli vonkajším vplyvom asteroidy, ktoré narušili životné podmienky. Veľké živočíchy sa tejto krízovej situácii nedokázali prispôsobiť.“

Klíma sa menila už predtým alebo až po náraze?

„Klíma sa mení neustále. No pokiaľ je ekosystém vo vyrovnanej fáze, len máločo ho dokáže naštrbiť. Lenže niekedy sú tu kolísania a práve vznik nových živočíchov často destabilizuje celé spoločenstvo.

Keď do takto destabilizovaného spoločenstva príde vonkajší alebo vnútorný zásah, vulklány či mimozemské teleso, dochádza k veľkej katastrofe. A mení sa celá štruktúra.“

Pre nás však našťastie.

„Určite. V čase dinosaurov sme boli len také drobné chlpaté stvorenia, premávajúce sa niekde medzi ich nohami, bez nejakého ekologického významu. Až po vymiznutí dinosaurov dosiahli cicavce svoj rozmach a medzi nimi samozrejme aj naši predkovia.“

Ako vyzerali cicavce v čase dinosaurov?

„Väčšina z tých čo poznáme, boli malé organizmy. Donedávna sme si mysleli, že sú to len drobné suchozemské tvory, no najnovšie výskumy ukazujú, že niektoré boli stromové formy, plachtiace, dokonca aj vodné. Všetko však malé.“

Dinosaury sme ako deti mali radi takmer všetci. Niektorí dokonca snívali, že ich budú študovať. Prečo ste si teda vy v tejto dobe nevybrali jaštery, ale hmyz?

„Dinosaury sú veľmi pekná skupina. Ale o samotnom fungovaní lesa nám hovoria veľmi málo. Na celom svete môže byť okolo tisícky dinosaurov, no hmyzu je rádovo milión vzoriek. Na základe toho vieme určiť, ako sa ekosystém menil, ako tam fungoval tok energie a čo to určovalo.“

Ako vtedy teda vyzeralo prostredie?

„Koncom jury ešte neboli spomínané krytosemenné rastliny. Teda kvetiny. Keď sa však pozriete do bežného lesa v okolí Bratislavy, tak prakticky všetky stromy sú práve z tejto skupiny: kvitnúce buky, duby, javory. Tie však nejestvovali, podobne ako snežienky, fialky či lesné plody.

Boli tam veľké, ihličnaté stromy a ginká, v podraste podozamity. To je taká zvláštna skupina rastlín. Zaujímavé je tiež, že iná bola erózia, keďže nejestvovali pravé trávy a organická hmota bola potom veľmi rýchlo z povrchu odplavovaná.“

Ako vyzerala zem, keď tam nebola tráva?

„Boli drobné paprade či krovité rastliny. Ale samotný trávnatý podrast samozrejme nejestvoval.“

Čo dinosaury jedli?

„Živili sa aj ihličnatými stromami aj jednotlivými druhmi rastlín, ktoré by sme podľa tvaru listov mohli považovať za listnaté. Ale nie pravé kvetiny. Najväčší rozdiel však bol v tom, že nejestvoval spoločenský hmyz, ktorý dnes určuje celú stavbu ekosystému.“

Termity a skok švába

Čo to je ten spoločenský hmyz?

„Hmyz, ktorý ma štruktúru podobnú ľudskej civilizácii. Je to akýsi superorganizmus, kde jednotlivé akcie sú koordinované základnými princípmi samoorganizácie. Sú to organizmy žijúce vo veľkých, často miliónových spoločenstvách.“

Teda včelstvá či termity?

„Predovšetkým termity. Tí vznikli ako prvá skupina spoločenských organizmov vôbec zo spoločenských švábov. Potom sú to mravce, ale trebárs aj včely.“

Aké staré vlastne tie termity sú?

„To je zaujímavý fenomén. Vznikli na hranici jury a kriedy, približne pred 140 miliónmi rokov. Ale je tu aj paralela s ľudskými spoločenstvami, pretože termitom trvalo veľmi dlho, kým našli svoje miesto v ekosystéme tak, aby mu neškodili.

Prvých 100 miliónov rokov sú vo fosílnych záznamoch termity veľmi vzácne a až potom sa stávajú významnými. Samozrejme všetky pôvodné skupiny dávno vyhynuli“

Vieme, čo robili v dobe, keď boli vzácne a napriek tomu prežili?

„Stavba ich spoločenstiev bola trošku jednoduchšia. Napriek tomu vieme, že si stavali hniezda a mali tú pracovnú hierarchiu rozdelenú do skupín či kást: ako sú robotníci či vojaci.“

Vy ste v roku 2007 opísali objav prehistorického skáčuceho švába, ktorý sa stal súčasťou desiatky celosvetovo - najvýznamnejších objavov roka. Ako k objavu došlo?

„Samotný objav nie je ničím zaujímavý. Je to jeden z tisícky objavov, ktoré sa robia každý rok. Významným sa však stal tým, že sa v súčasnej dobe našiel veľmi podobný, žijúci šváb v južnej Afrike.

Je dôkazom, že evolúcia aj po 150 miliónoch rokov vie vytvoriť podobnú formu života. Aj keď fosílny a súčasný nález pochádzajú z nezávislých skupín a nie sú príbuzné, ich samičky vyzerajú úplne rovnako.“

Toho švába ste vtedy pomenovali „Skok svaba“. Prečo?

„Je to také trochu anekdotické pomenovanie. „Skok“ zo slovenčiny ako skákať, ale „cock“ je aj skrátené meno pre šváby v angličtine.“

Neprekáža, keď sa lokálny jazyk použije pri medzinárodnom pomenovaní?

„Oficiálne to je považované za latinský názov, no etymológia slova nie je striktne ohraničená. Nesmú to byť vulgárne či osočujúce slová. Dnes sa však veľmi často používajú lokálne jazyky, aby sa terminológia spestrila.“

V akom prostredí tento šváb žil a čím sa živil?

„Tým, že skákal, asi nebol súčasťou nejakého lesného ekosystému. Tam totiž skákanie nie je také dôležité. Skákanie je dôležité ako úniková stratégia pri úteku pred predátorom zo zeme. Na strome sa môžete pustiť a nepotrebujete k tomu významné skoky.

Pravdepodobne žil niekde mimo lesa, v čomsi ako savana. To potvrdzujú aj nálezy mláďat v jazerných usadeninách, čo znamená, že žil na otvorených priestranstvách v blízkosti jazera.

Jeho ústroje sú navyše zvláštne modifikované, ako u žiadneho iného švába tej doby. A v jeho pažeráku sa zachovali kusy peľu, takže je jasné, že to bol pojedač peľových zŕn.“

Čiže bol opeľovač?

„Áno. U tejto skupiny je to veľmi vzácne, no práve u tohto druhu to je pravdepodobné. Ale znovu, neboli to kvitnúce rastliny, ale ich predkovia.“

Ak tie rastliny neboli kvitnúce, čo vlastne opeľovali?

„Pred vznikom kvitnúcich rastlín bola skupina takzvaných preangiospermov, rastlín, ktoré kvitnúce rastliny pripomínali, ale neboli kvitnúcimi rastlinami. A práve opeľovači týchto rastlín sa objavili v Číne.“

Mali teda nejaké protokvety, ale nie také kvety, ako dnes poznáme?

„Presne tak. No pojedanie peľu nemusí súvisieť len s opeľovaním. Môže to súvisieť iba s jeho konzumáciou.“

Ako sme toto všetko zistili?

„Väčšina ľudí zrejme pozná baltický, treťohorný jantár, z ktorého sú šperky. Ale existuje na svete aj šesť lokalít, kde sa zachovali oveľa staršie druhohorné jantáre. Máme tam živočíchov, o ktorých vieme presne, ako vyzerali, často aj s ich sfarbením.

V žalúdku sa dokonca zachovávajú zbytky potravy. V lokalite Green River v Amerike sa zachovala pavučina, v ktorej je jeden takýto šváb chytený a v jeho žalúdku sú zachované zbytky potravy. Vieme teda, čo jedol, keď sa pred desiatkami miliónov rokov chytil do pavučiny.“

A zisťujeme to mikroskopmi či nejakými mikrosondami?

„Najskôr musíme organizovať expedície do lokality, kde sa tento materiál vyskytuje. Potom ho veľmi zložitým spôsobom selektujeme, pretože v tisíckach kusov jantáru môže byť len jeden úlomok hmyzu.

Nasleduje štúdium optickými mikroskopmi a dnes sú aj vyspelé techniky, ktoré dokážu vizualizovať vzorky ukryté aj v nepriehľadných jantároch. A z nich potom získame trojrozmerné modely.“

Dinosaury na Slovensku

Ako to bolo vlastne s dinosaurami na Slovensku?

„Je veľmi sporné rozprávať o území Slovenska v dobe druhohôr. Kontinenty sa neustále posúvajú, horstvá klesajú a rastú. Ale na území dnešného Slovenska sa stopy dinosaurov zachovali - v Tatrách.

Je veľmi pravdepodobné, že po horninách, po ktorých dnes kráčame, kráčali aj dinosaury. Lenže to ležalo vtedy niekde tam, kde je dnes západná Európa.“

Môžeme teda povedať, že slovenské dinosaury sú vlastne švajčiarske dinosaury?

„Nemôžeme rozprávať o štátoch, ale ani o dnešných územiach v dobe druhohôr. Nie je to celkom korektné.“

A čo tu teda vlastne žilo?

„Prevažnú časť histórie bolo naše územie pod morom, takže tu žili morské organizmy, aj spomínané plávajúce živorodé jaštery. Ale ak máme na mysli pravé dinosaury, boli samozrejme všade navôkol - rozprávame sa o území, ktoré leží na mieste, po ktorom dnes kráčame.“

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 12 455
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 3 981
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 132
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 908
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 718
  6. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 493
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 115
  8. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 088
  9. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 856
  10. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené? 475

Téma: Naši najšikovnejší vedci


Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

KĽDR sa vracia ku Kube, môže jej pomôcť so zbraňami

Spolupráca z čias Studenej vojny sa opakuje, Severná Kórea sa vracia k dávnemu spojencovi.

ŠPORT

Slovan vyhral najväčšie slovenské derby, rozhodol Hološko

Fanúšikovia Trnavy vypredali sektor hostí.

Neprehliadnite tiež

Záhadné Pluto má ešte záhadnejšiu atmosféru

Trpasličiu planétu zrejme neochladzuje plyn, ale pevné častice.

DETSKÁ RUBRIKA

Lelek lesný vidí aj za seba, nemusí ani pohnúť hlavou

Prezývali ho kozodoj, hoci kozy nikdy nedojil.

OBJEKTÍV

Skutočný Iron Man: Vynálezca s oblekom stanovil nový rýchlostný rekord

Oblek poháňa šesť malých prúdových motorov.

Vesmírne kráľovstvo Asgardia vypustilo do vesmíru svoj prvý satelit

Má vlajku a dokonca aj hymnu. Zatiaľ ho však žiadna pozemská krajina či národ neuznáva.