PEKING, BRATISLAVA. Kozmické preteky medzi Ruskom a Spojenými štátmi môžu mať už čoskoro nového víťaza. A nebude ním ani jedna z týchto krajín, ale skôr cieľavedomá Čína.
Podobné preteky však prebiehajú aj v spoznávaní oceánskych hlbín. A aj tu sa môže komunistický štát stať svetovým lídrom.
V utorok krajina oznámila, že jej ponorke Ťiao-long sa v Tichom oceáne podarilo dostať do hĺbky viac ako 5-tisíc metrov. Počas šesťhodinovej testovacej cesty niekoľkokrát pristála na morskom dne a skúmala podmorský život.
Obrovský tlak
Čína sa netají, že hlavným cieľom podobných výprav nie je prehľadávanie podmorskej fauny, ale snaha objaviť nové ložiská vzácnych nerastov.
Tie by sa mali nachádzať na morskom dne alebo pod ním a v prípade vyčerpania pozemských zdrojov budú predstavovať jedinú alternatívu.
Práve to je dôvodom, prečo podobné stroje posielajú na hlbokomorské cesty aj Francúzi, Japonci či Rusi. Čínsky stroj pomenovaný po mýtickom morskom drakovi by sa však mohol dostať najhlbšie.
„Úlohou tohto testovacieho programu je nájsť problémy Ťiao-longu a odstrániť ich,“ komentoval pokusy podľa agentúry Nová Čína Wang Fej zo štátneho oceánskeho úradu.
V hĺbke 5-tisíc metrov vydržala ponorka tlak zhruba 5-tisíc ton na štvorcový meter. Číňania preto plánujú hlb〜ší ponor až na budúci rok. „To nám vydláždi cestu pre rekordných 7-tisíc metrov,“ dodáva Wang.
Víťaz je známy
Víťaz podmorských pretekov je však známy už polstoročie. V roku 1960 sa batyskafu Trieste podarilo pozrieť na dno Mariánskej priekopy s hĺbkou 11 kilometrov. Trvalo takmer päť hodín, kým sa Švajčiar Jacques Piccard a americký poručík Don Walsh dotkli dna priehlbne Challenger a aj tam objavili život.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Vzácne hlbiny
Morské dno môže byť bohaté na prvky vzácnych zemín. Číne to nemusí vyhovovať.
TOKIO, BRATISLAVA. Čína kontroluje takmer celý obchod so vzácnymi zeminami. Prvky, ktoré sú dôležité pri výrobe elektroniky, ťaží prakticky iba ona. To sa však môže zmeniť.
Japonskí vedci nedávno ohlásili, že na morskom dne objavili obrovské ložiská takýchto zemín. Vzácne prvky sa v nich síce nachádzajú vo vysokých koncentráciách, no problémom je, že sa nachádzajú aj veľmi hlboko.
Ponoriť sa za nimi musíte najmenej tri až šesť kilometrov pod hladinu. „Len jeden štvorcový kilometer dokáže pokryť pätinu svetového dopytu,“ komentoval to vtedy expert Jasuhiro Kato z Tokijskej univerzity.
Čína však o monopol nechce prísť. Preto jej tak záleží na podmorskom programe.
Tomáš Prokopčák
