Washington 12. júla (TASR) - Jazero Vostok, ktoré sa nachádza asi 4000 metrov pod Antarktickým ľadom, možno skrýva hydrotermálne pramene. Uviedli to vo svojich prednáškach viacerí vedci na nedávnom zasadaní Americkej geofyzikálnej únie vo Washingtone.
Najvzrušujúcejšiu novinku oznámil ruský výskumník Sergej Bulat z Ruského inštitútu pre nukleárnu fyziku v Petrohrade. S kolegami analyzoval najspodnejšiu vrstvu ľadu 3500 metrov dlhého vrtu, ktorý sa zastavil tesne nad povrchom jazera. Na konci vrtu sa nachádzala pravdepodobne zamrznutá jazerná voda.
V tomto ľade objavil Bulat tri druhy mikróbov, ktoré sú podľa neho pôvodnými obyvateľmi jazera Vostok. Všetky tri mikroorganizmy patria k termofilným baktériám. Jeden z mikróbov je známy z horúcich prameňov a žije z oxidácie vodíka pomocou oxidu uhličitého. Tento organizmus nepotrebuje slnečné svetlo, pretože energiu čerpá z vodíka.
Zvyšné dva mikróby nedokázal Bulat identifikovať. Ich genetický materiál sa podobá materiálu organizmov obývajúcich hydrotermálne pramene, aké sú napríklad v Yellowstonskom národnom parku.
Jean Petit z univerzity v Grenoble vo svojom príspevku uviedol, že zvláštny tvar jazera Vostok - jeho povrch je šikmý - by sa dal vysvetliť prítomnosťou teplého prameňa v južnej časti. Petit skúmal aj zamrznutú jazernú vodu, v ktorej našiel oveľa viac izotopu hélia-4 ako vo vyššie položenom ľadovci. Z toho usudzuje, že voda v jazere poháňaná teplým prameňom, cirkuluje.
Michael Studinger z Lamont Doherty Earth Observatory v štáte New York oznámil, že jazero Vostok leží na mieste geologickej poruchy, ktorá je možno ešte aktívna. V zlomoch môžu podľa neho cirkulovať hydrotermálne kvapaliny.
V Antarktíde vedci objavili pomocou leteckého geofyzikálneho výskumu asi 70 hlbinných jazier s nezamrznutou vodou. Najväčšie je jazero Vostok, nazvané podľa neďalekej ruskej stanice. Má rozlohu 10.000 metrov štvorcových, hĺbka nezamrznutej vody dosahuje 30 až 500 metrov. Zatiaľ sa skúmalo iba prostredníctvom ultrazvuku a umelých seizmických vĺn, ale chystá sa sonda, ktorá by z vrtnej hlavice vypustila do vôd jazera malú diaľkovo ovládanú ponorku vybavenú reflektorom a kamerou. Sonda by mohla preskúmať aj organické usadeniny na dne a hľadať v nich stopy života.
