Týždeň vo vede
Čo sme si všimli
Funguje alebo nefunguje? Posledné výsledky z LHC aj Tevatronu naznačujú, že štandardný model časticovej fyziky by mohol správne opisovať náš svet. V preklade, zrejme sa blížime k objavu Higgsovho bozónu (ak ho vedci už nevideli, čo začína byť pravdepodobné).
V tomto nadšení trochu zanikla informácia rovnako z Tevatronu, že nové zistenia pri pozorovaní kvarkov top s týmto modelom akosi nesedia. Údaje dokonca naznačujú, že niektoré interakcie týchto kvarkov top by mohli poukazovať na prítomnosť piatej základnej sily (interakcie hmotných objektov) a jej prenášačov, gluónov top.
Použijeme preto naše obľúbené klišé: možno sa tým otvárajú dvere k novej fyzike. +Čítajte viac na Scientific American
NASA zverejnila, kde pristane jej nová misia na Marse. Robotická sonda Curiosity dosadne na dno 150-kilometrového krátera Gale na planine Elysium Planitia. Odhaduje sa, že tento kráter vznikol asi pred 3,5 miliardami rokmi.
Nové marsovské vozidlo by malo na svoju vesmírnu cestu odštartovať v októbri a k červenej planéte by mohlo doraziť koncom budúcoročnej jari. Bude tam skúmať, či sa na Marse mohli nachádzať podmienky umožňujúce život. Samotný mimozemský život však sonda zrejme odhaliť nedokáže. +Čítajte viac na National Geographic
Opice môžu byť oveľa inteligentnejšie, ako sme si dosiaľ mysleli. Nehovoríme teraz o ľudoopoch, ale o mandrilách. Jednu z nich vedci nafilmovali, ako si zhotovuje nástroj, ktorý používa na istú formu pedikúry. Znamená to, že nástroje opice využívajú aj v prípade, keď nejde o obranu, útok či hľadanie potravy.
Takéto správanie je v prírode zriedkavé. Mohlo by však znamenať, že rozdiel medzi vyššími primátmi a opicami nemusí byť až taký veľký, ako sme donedávna predpokladali. +Čítajte viac na Daily Telegraph
O čom sme písali
Vedecké spravodajstvo bolo minulý týždeň značne monotematické. NASA sa totiž lúčila so svojim tridsaťročným programom raketoplánov, pričom vo štvrtok sa pristátím Altantisu skončila celá táto éra kozmonautiky.
Aj keď posledná misia bola iba servisná, niesla iba zásoby a náhradné dielce a na palube boli iba štyria astronauti, bolo to úchvatné a zároveň aj smutné divadlo. +Čítajte viac
Keďže koniec raketoplánov sa stal jednou z najdôležitejších (ak nie najdôležitejšou) udalostí v posledných vesmírnych desaťročiach, vrátili sme sa k nemu aj v našej nedeľnej Téme.
So známym českým popularizátorom kozmonautiky Antonínom Vítkom sme sa rozprávali o výhodách i nevýhodách raketoplánov, ale aj o tom, čo bude po zrušenom programe nasledovať.
A ako ďaleko je Čína od svojej vysnívanej kozmickej stanice či návratu človeka na Mesiac. +Prečítajte si rozhovor
Dobrá správa však prišla z urýchľovačov. Vyzerá to tak, že americký Tevatron tesne pred svojim zrušením chŕli jeden „poznatok" za druhým.
Naposledy sa mu podarilo objaviť novú časticu, ťažký baryón, ktorého existenciu predpovedal štandardný model. Presne ten, ktorý by možno iný detektor urýchľovača (ako píšeme vyššie) mohol rozvrátiť. +Čítajte viac
Týždeň vo vede je pravidelný prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta vedy.
